Předseda (zvoní): Prosím, aby řečník nebyl vyrušován!

Sen. inž. Klimko (pokračuje): Slovenské úradníctvo je v tom najžalostnejšom stave. Mnohí schopní a bezúhonní slovenskí úradníci sú pozbaveni služby bez všetkej náhrady, alebo nárokov na zaopatrenie. Niektorých úradníkov pod zámyslom maďarónstva alebo nespoľahlivosti zo Slovenska aj vypovedali a vykázali do Maďárie, (Hlas: Takové Slováky jako jste vy!) kde ako cigáni musia bývať v šiatroch, musia prebývať v železničných vozňoch, trpieť hlad a zimu, zápasiť s trpkým osudom života, treba že víťazná dohoda zabezpečila mierovou smluvou ich získané práva a životnú existenciu, čo uzákonila aj ústavná listina republiky.

Miesta odstránených úradníkov sa zaplnily bez súbehu exponovanými českými úradníkmi s povýšením týchže do vyššej hodnostnej triedy, s platom tiež povýšeným a veľkými diétami, (Výkřiky.) o ktorých sa bývalý pán minister Habrman tak vyslovil pri jednom dotaze, že nech Slovákov pre diéty hlava nebolí, lebo sú to len české peniaze. (Sen. dr. Soukup: To Habrman jistě neřekl!) Štyroch svedkov vám na to dám. Ponechaní slovenskí úradníci požívali dlho len biedne platy maďarskej predválečnej sústavy, a to preto ,aby, zápasiac s existenčnou nemožnosťou, svojich úradov dobrovoľne sa vzdali, svoje miesta ďalším Čechom prepustili a ódium za nedodržanie mierovej smluvy na seba prevzali. Jestliže sa dnes pri špatných úradoch na Slovensku nejaká stanica uprázdni, hoc len do jakého úradného sluhu, a uchádza sa o ňu prípadne Slovák, čo hneď legionár, povie sa mu, že tá stanica je: "pro naše lidi reservována", alebo že: "mojí dost svých lidí". (Hlas: Avšak ty jsi dostal stanici!) Ja som nemal čo dostávať, môjho rozumu a mojej práce kapitál leží v slovenskom kapitále.

Avšak úrady, obsadené exponovanými úradníkmi, viaznu, výkon a akosť práce je podkritičná, lebo títo zamestnanci buďto nemajú potrebného predbežného vzdelania, alebo nemajú praxe a žiaducej usilovnosti, z ktorej príčiny tam, kde predtým vybavil prácu jeden úradník, dnes sú postaveni traja štyria, ako na príklad pri inšpektoráte priemyslu v Košiciach, keď predtým bola jedna sila, dnes ich je päť. A takto je to, vážení pánovia, na celej čiare. Administrácia táto je nevysloviteľne planá a drahá, na Slovákov váha veľké dávky, ktoré budeme môcť zaokryť len s naším hmotným úpadkom.

Nedávno som cestoval s jedným popredným Francúzom s Alsaska, ktorý na moju ponosu a zachádzanie so slovenskými úradníkmi mi sdelil, že Francúzi v Alsasku zprvu podobne pozbavovali nemeckých úradníkov služby, teraz však po krátkom čase videli, že na ich miesta postavení francúzski úradníci nevedia zaviesť ten poriadok, ako bol predtým, a ďalšie prepúšťanie Nemcov zastavili, ba aj prepustených zpäť do služby povolali. Nie menej ľudsky pokračovali aj Rumuni v okupovanom území bývalého Maďarska. Rumunská vláda totiž na základe údajného práva válečného prinútila tam nájdených úradníkov, aby aspoň päť rokov ostali v službách a povýšila im súčasne aj platy válečným pomerom primerane.

Obchod a priemysel na Slovensku zväčša je tiež vyvlastnený alebo zneschopnený konkurencie. Reštaurácie, výčapy a trafiky po štátnych železničných nádražiach Slovák nedostane, také voľačo sa len "svým lidem uděluje".

Slovenskí obchodníci lebo nemôžu prísť k tovaru vôbec, alebo len za horentné ceny pre nepočetné české družstvá, centrály a peňažné ústavy, ktoré sa tak množia na Slovensku, ako huby po daždi. Továrenský priemysel slovenský tiež hynie a medzi robotníctvom nastáva veľká nezamestnanosť, ktorá vedie ku kritickým následkom. Naše továrne nemôžu dostať buďto kamenného uhlia alebo ani surovín pre prednosť českých tovární a preto ten, kto cestuje po Slovensku, vidí len kde tu dýmať komíny, naproti tomu v Čechách a na Morave dýmajú všetky komíny ako Vezuv.

Kožiarske továrne v Liptovskom sv. Mikuláši na pr. stoja všetky, lebo sa nedostáva uhlia a na Slovensku rekvírovaných surových koží, kdežto majitelia tovární, ktorí boli najexponovanejšími národovcami za maďarskej vlády zostali multimilionári. Sv. Mikulášski kožušníci boli tiež štátnymi dodavateľmi všetkých maďarských štátnych železníc, ačkoľvek sa o nich vedelo, že dávajú veľké obnosy na ciele slovenskej idey. Kožuchy, čiapky a bundy pre štátnych železničiarov dnes už dodávajú z Čech, z čeho musíme usudzovať, že nie tak národovcom ako zapiereným alebo zmáhajúcim sa českým kapitalistom byť je hlavnou vecou.

Aj umele nepriaznivé výživné pomery na Slovensku neblaho pôsobia na priemysel, na silu jeho, jehož výrobky sa stále zdražujú, k čomu pristupujú úžasné dopravné náklady pri surovinách, uhlí a tovare a drakonické zrušenie refakcií, poskytnutých slovenskému priemyslu maďarskou vládou. Je jasné, že takto slovenský priemysel nemôže s českým konkurovať. Tendenciu zničenia slovenského priemyslu eklatantne dokazuje na príklad to vládne opatrenie, podľa ktorého ročná úroda zemiakov na Slovensku sa zabavila, vyviezla a z väčšej časti do Čiech a Moravy na výrobe liehu spotrebovala. (Hluk. Odpor. Výkřiky.) Zbytočným by bolo dokazovať to, že čin tento úplne podkopáva existenciu slovenského stredného hospodárstva, ktoré len tak mohlo živoriť, jestliže svoju úrodu zemiakov vo svojich páleniciach vypálilo, pritom istý počet rožného dobytka vykŕmilo a takto svoje produkty lepšie zpeňažilo a dorobilo ši do hospodárstva potrebného trusu. Kde sa ukazuje na Slovensku nejaký výrobok alebo podnik, Slováci sa od toho odstrkávajú, lebo všetka moc úradná a vládna sa koncentruje dnes už v českých rukách. Z úradmi a zárobkami nastalo na Slovensku nezdravé pretekanie, ktoré zaviňuje preveľká invázia z Čiech, následkom čoho naši Slováci museli sa chopiť sťahovacej palice a húfne sa valiť za more do Ameriky. Jak sa vidí, Slovensko dostalo ráz kolonie, v nejž Slovák k tomu prístupu nemá, aby svoj kultúrny život povznášal, alebo svoj život zvelebil. Revolučným parlamentom vynesená ústavná listina určuje síce rovnoprávnosť, ale všetky jej opatrenia sú mŕtve slova, lebo týmže parlamentom vynesené zákony ich významnosť zoslabujú a len náter istej politickej újesti im dávajú. (Sen. dr. Soukup: Tisza, ten vám dával dobré zákony! - Sen. Hrubý: Jedna lež za druhou, jak to zde přednáší!) Na historickom základe vyvinutá samospráva žúp a obcí na Slovensku sa zrušila bez toho, že by miesto tohoto ustanovenia bola uvedená nejaká lepšia demokratickejšia inštitúcia. Právomoc týchto samospráv prešla do rúk pražskej vlády alebo na nej závislých vrchností. Oproti tejto centralizácii niečo podniknúť a prirodzený historický vývoj bývalých ustanovizien zabezpečiť je zástupcom slovenského národa znemožnené, lebo každá iniciatíva môže sa ztroskotať už v iniciatívnom výbore, (Hlas: Kolik dostaneš za tu řeč?) To si vyprosím. Ja som prišiel o celý majetok. To o mne nemôže nikto povedať, ale ja by som to mohol o iných. Sústava iniciatívneho výboru v dnešnej podobe nestojí na úrovní modernej a demokratickej ústavy. Už tá okolnosť, že jeden senátor pri podaní nejakého návrhu alebo interpelácie je odkázaný na súhlas deviatich kolegov, znemožňuje každú zákonodarnú činnosť a uplatnenie individuality. O nemožnosti sústavy Stáleho výboru nechcem ani hovoriť lebo je to zrovna obídenie elementárny zásad parlamentarizmu a vtipný fígeľ na prekazanie vôle národného shromaždenia. Všetky návrhy chúlostivých zákonov alebo vládnych nariadení je možno podľa tejto ústavy šikovne proviesť, keď snem nezasedá, ako sa to stalo na príklad s nariadením rekvizície chlebovín a zemiakov na Slovensku. (Různé výkřiky.) Volebný zákon mieri tiež proti Slovákom. Pokým totižto v 14 neslovenských volebných okresoch stačí sto podpisov na kandidátnu listinu, na Slovensku je treba 1000 podpisov, ktoré cieľom väčšieho prehánenia má uhodnoverniť župan; ovšem z toho ohľadu, aby odhalil podpisovateľov kandidátnej listiny potažmo zásadnú a zákonitú tajnosť ich úmyslu a mohol ich za prípadnú protivnú mienku persekvovať.

Shromažďovacie právo, sloboda tlače a iné občianske práva, vládnym stranám nepohodlné, sú na Slovensku obmedzené, treba že ústavná listina na oko tieto práva zabezpečuje všetkým občanom rovnako, avšak ako všade tak i v tomto ohľadu ponecháva vláda dvierka, ktorými môže uniknúť a zariadiť si vec podľa svojej ľubovôle. Právna istota na Slovensku tiež kulhá, poneváč súdobníctvo je na takých sudcov sverené, ktorí našim zákonom nerozumejú. Osobná bezpečnosť je podobne neblahá i pri veľkom počte četníctva, ktoré viac pozoru a činnosti venuje prejavom politickým než trestným veciam. Slovensko nosí rázovitosť jednoho policajného štátu, kde všetko a každý sa stíha, čo a kto všeobecný stav alebo neslušné pokračovanie jednotlivých exponovaných osôb kritizujúcu odchylnú mienku prejaviť alebo právo autonómie Slovenska žiadať sa opováži. Tak sa zdá, že i vojsko v činnej službe len preto dostalo politické poťažmo volebné právo, aby každý prejav Slovákov prosí pražskej centralizácii v zárodku udusilo. (Výkřiky.) Len na tomto základe možno pochopiť tú nesmyselnosť českých vojakov na Slovensku, že každý jeden z nich je Napoleonom a reprezentantom republiky, že ten český vojak môže mať nároky a právo na všetko a Slovák je len na otroctvo odsúdený. Len takto možno pochopiť i ten útok, ktorý bol spáchaný proti mne s vražedným bodákom u Námestova 10. októbra, keď som konal svoje senátorské práva pod údajnou ochranou svojej imunity. (Sen. Hrubý: Ani nejmenujte Náměstovo! Tam jste prolil krev, Maďarone! Vy jste toho byl příčinou! Takové mluvení znesvěcuje toto místo! To vyšetříme!) O smutnej tejto události nechcem sa šíriť, aby som neopakoval v poslaneckej snemovne prípadne už prednesené veci; to si však držím za povinnosť poznamenať, že použitie vojska k akejkoľvek politickej činnosti je dvojsečnou zbraňou, ktorá i zpiatky siahne a preto mám za to, aby vojsko a četníctvo čím skôr bolo odpolitizované a i volebného práva zbavené lebo s politizujúcim voskom vojnu ešte nikde nevyhrali a poriadok neudržali.

Slávny senáte, nechcem ďalej uvádzať krivdy, utrpenie a nesprávnosti, ktoré sa na slovenskom národe pášu a ktorých počet je už teraz nekonečný, chcel som len bledými kontúrami označiť tú destruktívnu prácu, ktorú konala odstúpivšia vláda súhlasne s revolučným parlamentom alebo jeho väčšinou na Slovensku a jak zbalkanizovala to ubohé Slovensko, ktoré si myslelo, že po prevrate stalo sa slobodným, teraz však vidí, že je obľahnuté vojskom, utlačené vo svojráznosti práva a prirodzeného kultúrneho a materiálneho vývinu, slovom zbavené všetkej slovenskosti a takrečeno okupované, Slovensko zdá sa byť čiastkou jednej "Gesamtrepubliky", ktorú zamýšľajú založiť hmotnými výhodami zaslepené elementy, upotrebené k službám rakúsko-uhorskej monarchie, ktoré so všetkých strán sa sem po rozpadnutí monarchie dohrnuly a svoju národnú minulosť zapredavšie čiastky slovenskej inteligencie a upevniť obručou českého kapitalizmu. Upozorňujem ctenú vládu, že dosial katastrofálnou chybou vládnych kruhov bolo, slepo nasledovať mrcha rady týchto elementov a podporovať ich skázonosné účinkovanie.

Veď nová centralizácia nenie len omylom, ale je i nebezpečným útokom proti nám Slovákom, (Výkřiky.) ktorí sme sa s bratmi Čechmi preto sdružili, lebo sme v tomto slobodnom sdružení videli záruku našej úplnej národnej slobody a možnosť k tomu, že na Slovensku stane sa už raz Slovák pánom. My Slováci si skalopevne žiadame v rámci republiky úplnej autonómie, (Výkřiky.) ktorá musí byť zárodkom a základňou jedine prirodzeného a blahonosného štátneho útvaru "Slovanskej únie". Preto vyzývam ctenú vládu, aby sa ihneď ujala práce, ktorá má priniesť skutočné oslobodenie a konsolidovanie Slovenska.

Autonómia nenie mojom vynálezom, to je túžba a neudusiteľná vôla slovenského národa, (Hlas: Hlinkova), ktorý si pokladá Slovensko za svoje neodškriepiteľné poručenstvo rozbitého Maďarska a za povinnú válečnú odmenu za pomoc poskytnutú víťazným mocnostiam. Uzná-li ctená vláda náš požiadavok a započne-li ho realizovať, v tom páde môže spoliehať na našu podporu, postaví-li sa však na stanovisko odstúpivšej centralizačnej vlády, vtedy nech sa prichystá na obžalobu pred dedičným súdom víťazných mocností, ktorého sa zúčastnia a o osudu našom rozhodovať musia i ostatní bratia slovanskí ako spoludedicovia. Uvedomte si to, vážení pánovia, že Slováci neprestanú sa domáhať a nezreknú sa nikdy svojich Bohom daných prirodzených práv a k tomu použijú všetky prostriedky. (Eljen, Eljen, fuj! Výkřiky. Odpor.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid!

Sen. inž. Klimko (pokračuje): Slávny senáte, zmienil by som sa ešte o troch rečiach tu povedaných. Boli to páni senátori Ševčík, prof. Horáček a Mareš. Prvý spomenul národnej otázky, druhý cirkevnej. Tieto reči pokladám za prvé lastovičky, za lastovičky, ktoré vnášajú porozumenie medzi bratov Čechov a Slovákov. Ja s mojej strany, ako i za tú stranu, ktorá nás zvolila a ktorá stojí za našimi chrbtami, vzdávam týmto váženým pánom plnú vďaku. (Výkřiky: Hanba! Fuj! Odrodilče! Vyvrheli!)

Předseda (zvoní): Prosím o klid. (Velký, trvalý hluk a výkřiky.) K slovu přihlásil se pan sen. opat Zavoral.

Sen. Zavoral: Slavný senáte! Považuji za svou povinnost prohlásiti, že inž. Klimko nezúčastnil se sezení klubovního, když se jednalo o obsah řečí klubovních, že nám své řeči nepředložil. (Slyšte!) Všechna zodpovědnost za každé slovo, co pronesl, na něha padá, a já jménem celého klubu prohlašuji, že jest mi líto, že těmito slovy bylo zde promluveno. (Výborně! Bouřlivý souhlas a potlesk. Výkřiky.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid. Dalším řečníkem "pro" jest pan senátor Dula. Uděluji mu slovo.

Sen. Dula: Ctené shromáždenie! Prihlásil som sa k slovu len preto, že som mal obavy, že bude potreba, aby som sa i ja ozval po takýchto rečiach. Jestliže pán predrečník lesný rada Klimko československú republiku, československý národ, československý štát vyhlásil svojej rečí za nonsens, jestliže on osobuje si právo revidovať usneseníe slovenského národa, prednesené 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine, kde bol prítomný i vôdca jeho strany a kde bol jeden z najhlavnejších, tomu sa pánovia moji a dámy, nedivím, lebo s mojom vedomím pán Klimko v ten čas nepriznával sa ešte k slovenskému národu, (Slyšte!) nebol jeho členom, jeho časťou; v slovenskom národe nenašiel som o ňom žiadnej stopy. My, ktorí sme boli prítomní v Turčianskom Sv. Martine v shromáždení, svolanom slovenskou národnou stranou, v tom shromáždení, ktoré potom vyvolilo slovenský národný výbor, my nie s ľahkomyseľnosťou, ale preto, že sme boli presvedčení, že sme jedna krv a jedná kosť, preto sme sa priznali vyslovili sa, že sa prihlasujeme k československej republike, k československému štátu. Odvoláva-li sa pán Klimko na to, že pri tej príležitosti bola reč o autonómii a že ja som pri tej príležitosti povedal, že na to sa nemusíme pýtať, že naši českí bratia istotne sú prichystaní na to a dajú nám všetko, čo pre naše dobro a pre dobro Slovenska je potrebné, to je pravda (Výborně! Potlesk.) a toho sa pridržajú i dnes všetci Slováci; ktorí v tomto senáte alebo v druhej komore hovorili. Ba o Čechov sme počuli, že oni proti tomu, abysme si vybudovali slovenskú autonómiu ako zemskú autonómiu, nemajú nič, a vieme, že českí priatelia naši, ktorým záleží na dobrom pomere so Slovákmi, keď príde na lámanie chleba a keď sa dokáže, že my tu autonómiu ovládneme svojimi ľuďmi (Výborně!), vďačne k tomu prispejú. (Tak jest! Zajisté!) My Slováci, ktorí sme boli Slovákmi a sme nimi až podnes a chceme nimi byť, pridŕžame sa deklarácie, ktorú sme 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine vydali, my pridŕžame sa tej deklarácie, ktorú sme trebaže formálne odhlasovaná nebola, s celým slovenským národom od západu až na východ a na juh s veľkým oduševnením prijali. Ja som najlepším svedkom toho oduševnenia, lebo ja som zostal ako predseda slovenskej Národnej rady v Turčianskom Sv. Martine a mal som príležitosť vidieť toto oduševnenie všetkých krajov slovenských na vlastné oči. Každý deň musel som prijímať veľké deputácie, často viac než stočlenné z jednotlivých obcí, ktoré prišly sa prihlásiť, že i ony s tým súhlasia a že ďakujú Pánu Bohu, že nám doprial do takého postavenia prísť. (Výborně!) Jestliže pán predseda v mene klubu ľudovej strany, ku ktorej pán lesný rada Klimko patrí, sa vyslovil, že toho osvedčenia jeho klub neprijíma, ja zase v mene tých faktorov, ktorí uzavreli spojenie Slovákov na večné veky, sa osvedčujem, že my teda osvedčenie menom slovenského národa a od slovenského človeka neprijímame, My sa pridŕžame a zostaneme verní. (Výborně! Potlesk.)

Předseda (zvoní): K slovu přichází pan senátor Roháček.

Sen. Roháček: Slávny senáte! Tak ako teraz pán sen. Klimko, ktorý sa neprávom hlási za Slováka, lebo ním nikdy nebol, lebo ako to pán senátor Dula povedal, žiadnych stop po ňom v národe slovenskom není, tak slovenský a český národ neurazil ešte nikto. Z tohoto môžete vidieť, že to Slovák není, keď nás takto urážal. My s hnusom a ošklivosťou sa odvraciame od takých objednaných rečí Horthyových, my sme tomu radi, že sú u nás Česi. Česi doniesli k nám svojou prácou svetlo a taký človek, ktorý sa tu opováži nám Slovákom do tvárí povedať, že Česi prekážajú Slovákom v kultúre, luhá, nehovorí pravdu a preto menom slovenskej národnej a roľníckej strany zatracujeme a osvedčujeme sa, že Klimko nikdy Slovákom nebol, a menom Slovákov nikdy že nesmie hovoriť, ale ani nebude, a nikdy sa mu nedovolí, aby takým ohavným spôsobom slovenský národ tupil.

K vecné poznámke: Pomenoval ma hlúpym. Ja odpoviem len toľko: aký človek, taká reč. Od takého človeka, od Maďaróna ani sa necítim byť urazeným. (Výborně! Potlesk.)

Předseda: K slovu přichází ještě pan senátor Babka.

Sen. Babka: Slávny senáte! Pod dojmom nášho vysoko zaslúžilého muža, aby som tak povedal, otca národa slovenského, vyžiadal som si ešte slovo, aby som vyslovil k tomuto tak boľnému, tak žiaľnemu, srdce každého uvedomelého Slováka bez rozdielu strán politických, hlboko urážajúcemu a do srdca badajúcemu prejavu ja menom svojej strany to najväčšie zazlenie, to najväčšie opovrženie, aké sa len môže stať takému, poviem zrovna, zradcovi slovenského národa, (Výborně! Potlesk.), ktorý, aby som tak povedal, oboma rukama obe strany vlastnej svojej matere tepe a vlastný svoj národ uráža. Dávajúc najavo svoje najhlbšie opovrženie nad týmto mrzkým činom a ľutujúc, že sa to mohlo stať na tomto mieste, končím. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Nikdo není více ke slovu přihlášen, debata jest skončena.

Ve smyslu §u 65 jedn. řádu jest tuto rozpravu zakončiti hlasováním, schvaluje-li senát prohlášení, čili nic. Senát může se však usnésti, že hlasování odkládá.

Konstatuji, že senát jest schopen se usnášeti. Žádám pány senátory, kteří souhlasí s prohlášením vlády, aby povstali. (Děje se. Sen. dr. Spiegel [německy]: Pardon! Podali jsme návrh!)

Prosím, mám na to dost času.

Žádám pány zapisovatele, aby sečetli hlasy "pro" a "proti". (Zapisovatelé dr. Krouský a Svěcený sčítají Hlasy. - Po sečtení hlasů.) "Pro" hlasovalo 75 členů senátu, "proti" 30. Prohlášení vlády se tedy schvaluje.

Sděluji, že do výboru iniciativního na místo sen. dra Kovalíka nastupuje sen. Ševčík, na místo sen. Cholka sen. Ackermann, do výboru sociálně-politického na místo sen. Ackermanna sen. Cholek, do výboru technicko-dopravního na místo sen. Cingra sen. Havlena.

Zvláštní výbor pro prozkoumání zprávy o činnosti Stálého výboru se ustavil: Předsedou zvolen sen. Ackermann, I. místopředsedou sen. Trčka, II. místopředsedou sen. dr. Brabec, I. zapisovatelem sen. Klečák, II. zapisovatelem sen. Havlena.

(Do senátní síně vcházejí ministři dr. Burger a dr. Fatka. Sen dr. Soukup: "Konečně ministři! Tak to dále nejde!" Ministr dr. Burger: "My byli v rozpočtovém výboru!" Sen. dr. Soukup: "To si líbiti nedáme! Jedná se o vládním prohlášení a vláda zde není!").

Předseda (zvoní): Mezi schůzí tiskem rozdáno:

Tisk 197. Zpráva ústavněprávního výboru o návrhu sen. Valouška, Šabaty a soudr. na změnu § 5 zákona ze dne 15. dubna 1920 č. 326 Sb. z. a n. o jednacím řádě senátu Národního shromáždění republiky Československé.

Navrhují, aby příští schůze se konala v úterý, dne 16. listopadu 1920 ve 3. hod. odpol. s tímto

denním pořadem:

1. Zpráva výboru ústavně-právního o návrhu sen. Valouška, Šabaty a soudr. (tisk 129) na změnu § 5 zákona ze dne 15. dubna 1920 č. 326 Sb. z. a n. o jednacím řádu senátu Národního shromáždění republiky Československé (tisk 197).

2. Zpráva výboru národohospodářského o návrhu sen. Sáblíka, Hrejsy, Hyrše a soudr. (tisk 20) na úpravu hospodaření příští sklizní obilí a brambor (tisk 163).

3. Zpráva výboru národohospodářského o návrhu sen. Ševčíka a soudr. (tisk 3) na zabezpečení výživy obyvatelstva Československé republiky z nové sklizně, na zrušení ústředen, rekvisičního systému a uvolnění obchodu se všemi životními potřebami (tisk 164).

Jsou proti navrženému dnu, hodině, jakož i dennímu pořadu námitky? (Nebyly.)

Námitek nestává. Můj návrh je přijat.

Končím schůzi.

(Konec schůze v 8 hod. 20 min. večer.)