Místopředseda Kadlčák: Uděluji slovo panu sen. Roháčkovi.

Sen. Roháček: Slávny senát! Zastupujem kolegu Krížku, ktorý mi v tejto veci podal dáta a bol očitým svedkom toho, čo sa stalo v Lubochni. Dáta shodujú sa so zprávou, ktorú nám podal pán ministerský predseda. Boľševici zo Slovenska, alebo, ako sa oni menujú, sociální demokrati ľavičári, svolali na den 16. a 17. januára t. r. sjazd do Lubochni. Dľa ich udania v interpelácii bolo prítomných 88 Slovákov, 30 Maďarov, 15 Nemcov, 6 Rusínov a 4 Židia. Sjazd bol vrchnosťou povolený, župan poslal tam svojho zástupcu dra Markoviča a mimo neho bol prítomný slúžny Skyčák. Sjazd do večera bol dosť pokojný, večer rečníci boli už smelejší a vo svojich výrazoch ostrejší, že neznají inej vrchnosti než Moskvu. Keď rozprávali o tretej internacionále, ktorá znamená v ich slovníku krvu, slúžny Skyčák sa pýtal, čo chců s treťou internacionálou na Slovensku. Vtedy sa dali všetci do uštepačného smiechu a povedeli mu, aby sa choval ako hosť, lebo že ho vyhodia von. On ich napomínal k slušnosti, ale ich odpoveďou bol huronský výsmech. Na to slúžny vzal slovo rečníkovi, čo bolo ignorované a rečníci hovorili ďalej bez ohľadu na vrchnosť. Do posmechu postavený slúžny užil svojho práva a sjazd rozpustil. To prítomní nebrali v známosť a ešte mu vyhrožovali, on si tedy zavolal na pomoc četníkov. Tí ihned prišli. Strážmajster prišel do siene a vyzval prítomných, aby za 5 minút opustili miestnosť. Ponevádč to ľavičiari nevzali na vedomie, lebo oni počúvajú len Moskvu, predseda udelil slovo novému rečníkovi a tak rečnili a pojednávali ďalej. Četník vyplnil daný mu rozkaz, zavolal svoju rotu, 16 četníkov, ktorí vnikli do miestnosti a začali ju vyprázdňovať. Kde prijde tvrdá ruka, tam ľavičiari dávajú znať nohám, lebo ľavičiari obyčajne bývajú zbabelí. Keď irn nestačili dvere, skákali i oknom. Rozumie sa, že sa pri takých veciach hocičo stane. Dostali termín, aby najbližším vlakom z Lubochni odišli. že sa niektorému dostal i na chrbát, to už tak býva pri takýchto priležitostiach.

To by bolo všetko, čo zpozoroval pán senátor Križko.

Slávny senát, ja pravím, že vrchnosti máme na to, abysme ich dobré rady poslúchali. Najväčší neporiadok na Slovensku povstáva z toho, že vrchnosti málo kdo respektuje. Násilnosť boľševická vzbudila v slúžnom odvahu použiť práva daného mu zákonom a slúžny sjazd rozpustil. Ordo est anima rerum. Slúžny je na to, aby držal poriadok a bdel nad poriadkom. Ja myslím, že jednal len v záujme poriadku československej republiky. Boľševictvo je neslučiteľné s dušou slovenskou, boľševictvo je jed z Judei. Pozrime na bratrské Rusko, kdo tam vedíe boľševismus. Bronstein, Apfelbaum, Silberstein, Zinovev, Kamenev, 99% cudzia rasa, len nie Rusi. Kdo vedie u nás? Tausig, na Slovensku cudzienec Šurányi, pomaďarčený žid, Olbracht, syn židovskej matky.

Duša Slovana je poriadku a práce milovná, lpiaca na súkromnom vlastníctve. Lenin ako Asiat doniesol ideu boľševizmu, on to snáď aj dobre myslel, ľudu pomôcť, dať mu moc nad jeho osudom, ale práve tá cudzia rasa zotročila skrz ideu boľševizmu ruský národ. Rasa táto pľuje na kresťanskú morálku, jej ciel' je moc a zlato, zlatom vládnu a ponevádč ho majú, vládnu nad svetom.

Lenin konečne chápe, že púhe rozkazy z Moskvy nedostačujú k vyvolaniu revolúcie na západe, keď nie je podmienok a že niekoľko emisárov moskevských, i keby mali plné ruky zlata na podporu komunistickej propagandy - nezmenia ničoho na behu kolies sveta. Azda len niekoľko proletárskych existencií srazia pod tyto kolesá. Vidí, že diktatúra proletariátu v Rusku sa neudrží a že je treba sľaviť z výstredných požiadavok komunizmu, keď nemá nastať katastrófa. Poznáva konečne svoje omyly, ale ty stály proletariát ruský nesmierne utrpenie, a proletariát europský bezpočetné obeti. Viedly k rozbitiu a zkaličeniu robotníckeho hnutia v celej Európe a viedly k tomu, že v europskom robotnictve budú najsilnejší tí robotníci, ktorí znechutení spormi o taktiku a program, obrátia sa chrbtom k všetkej verejnej činnosti.

K nám přišli s bolševizmom, dúfam, pozde. Ľud slovenský nechce cudzich mozolov, chce už raz v dome svojom mať poriadok a teší sa zo svojej slobody. čo sa na Slovensku podniká pod kepienkom boľševickým, je všetko maďarská irridenta. To bolo v Krompachoch, nebola to múka, ale sú to maďarski emisári, ktorí robia vzbury a chceli by zapáliť celé Slovensko. Práve po tieto dni zkusovali podobný krvavý kúpel' zrobiť v Bratislave. Rozbili soc. demokratom tiskáreň. Všade ide za nimi raub a vražda, a to je to, čo Slovanovi sa hnusí, a sme z toho potešení, že veľmi, veľmi máličko je Slovákov boľševíkov. Tvrdím, že na Slovensku vedú boľševictvo cudzinci, odrodilci, maďarskí emisári za maďarské kokoruny. My sa vraždiť a okrádať nedáme a pomôžeme aj soc. demokratom v boji udržať našu republiku a poskytnuť každému občanovi v nej možnosť života a k životu blahobyt. My chceme so štátotvornou sociálnou demokraciou ruka v ruke pracovať na budovaní našej republiky nie revolúciami, rozvratmi, znivočením všetkého, čo veky vybudovaly, ale evolúciou v kresťanskom duchu. My vidíme v soc. demokracii zdravý rozum, keď sa oddelili od ľavičiarov a žiadame, aby vytrvali a spálili mosty, ak by ešte boly, ktoré by ich spojovaly. My chceme pokoj a poriadok. Opakujem tu slová ministra Švehlu: "Dajte sedliakovi pokoj a poriadok, dá Vám chleba", a keď budeme mať chlieb, budeme mať i pokoj a v tedy boľševictvo sa ztratí ako mlha, na ktorú slnko zasvietí. Slnko republiky našej je pán prezident Masaryk, daj Boh, aby sa nám čím skôr pozdravil. Jeho učenie nech osvietí pomýlených Slovákov a Čechov, aby pracovali nie na rozvrate, ale na vybudovaní našej vlasti.

Já sa pripojujem k návrhu pána ministerského predsedu. (Potlesk.)

Místopředseda Kadlčák (zvoní): Uděluji slovo panu sen. Matuščákovi.

Sen. Matuščák: Slávny senát! V mene československej sociálne - demokratickej strany robotníckej ľavice (Výkřik: Ale vždyť' jste komunisté!) Veď vás to tak nebolí, - jsom nutený vyhlásiť jednu vážnu vec. Neprišiel som tu prednášku držať o komunizme, o Leninovi, o socializmu atď., ja som prišiel fakticky, aby som pri tejto veci to povedel verejne v senáte, aby som poukázal na to, že to nerobia Tausikovci, čo sa dnes dľa vašich názorov na Slovensku vyvíja. Držím si za povinnosť s tohoto odpovedného miesta verejne povedeť o tých událostiach, že to, čo sa u nás na východnom Slovensku robí nezákonitým spôsobom, nerobilo sa ani v tom bývalom Rakúsko-Uhorsku pod bývalým starým Kolomanom Tiszou a Bánffym, ministerskými predsedami. Ale u nás, v tej demokratickej, takzvanej demokratickej republike, sa môže stať, že naše četnictvo čiste rodilých Slovákov odsúdi na palicovanie. Čo sa za Maďarska dialo dľa usnesenía zákonov, to sa u nás robí i bez zákonu, ba i horšie. čo môže hovoriť na to pán ministerský predseda? Aby nebolo povedané, že to, čo ja tu s toho odpovedného miesta hovorím, je nejaká lož alebo romantika, uvediem faktá. Je známo z môjeho pilného dotazu, čo sa stalo na východnom Slovensku v obci Kišságu. V nedeľu, dňa 2. januára 1921 večer zabávalo sa niekoľko železničných zamestnancov. Po tejto zábave odišli domov na svoju stanicu Obyšovce. Na druhý deň vdova Bubenková pošla na četnickú stanicu Kišsagu a podala žalobu, že jej minulej noci pred chalupou plot železničiari zvalili. Na tú obžalobu 5. januára četnický strážmajster Suchánek aj s jeho druhým kolegom dal zavolať do četnickej kasárni 5 železničiarov a previedli súd nad nimi takým spôsobom, že nútili ich, aby si udelili palicou nasledovný počet úderov. Jan Straka 30, Ján Klima 25, Štefan Urban 5, Ján Estvanik 5 a Stefan Juhász 10 rán. Vedľa núteného rozkazu si to vydeľit museli, čomu ako svedok obecný podrychtár Čop bol prítomný.

Pŕi tejto veci musím pripomenúť, že tí vypalicovaní železničiari nie sú žiadnými Maďarónmi a tiež nie Horthyovci, ale opravdoví Slováci, zemedelského otca synovia z Kišsagu. Tedy nemožno povedeť všeobecne, že sú to kupení Židia a z Maďarska prihnaní cudzí ľudia.

Slavný senát! Keď som prečítal tú interpeláciu, myslím, že slavný senát bude uznávať ten smutný fakt, že ten náš všeobecne pracujúci ľud v demokratickej republike takú sľobodu neočakával - lebo to je nie oslobodenie našeho národa z bývalého otroctva, lebo také pády sa ne stávaly za maďarskýho četnictva, aby boli smelost 5 Slovákom, železničným zamestnancom, 75 palicových ran vysúdiť v ich četníckej kasárni. Musim to ale spomenúť, že ten pán Suchánek, bývalý maďarský četnický strážmajster, pre jeho nezákonitý postup už je aj potrestaný; presadili ho na druhú četnicku stanicu a tam môže zase znova našemu ľudu po hube maďarské čardáše vydeľovat a románske recepti predpisovať, to jest, že môže zase po 30, 25, 10 atď. palicových rán súdiť.

Slavný senát! Proti takému nezákonitému a barbarskému postupu moja povinnosť je protestovať, nie len diety brať. A musím ministra vnútra upozorniť, aby hneď prisne nariadenie vydal svojim úradníkom, plnomocnému ministrovi Mičurovi, županom, slúžnym, notárorn a četníkom, aby zákonitým spôsobom úradovali a neprenásledovali naše občanstvo nevinne. Lebo ten náš ľud sa nepodá takému nezákonitému postupu. Nikdy. Takí páni, ktoré nie zákonitým postupom panujú nad pracujúcim národom, musia pred súd prijsť ako búritelia nášho štátu a všeobecného národa, nemôžu mať miesta v štátnych úradoch, ale v ťažkých krimináloch.

Hovorí sa o bolševizme na Slovensku. Slavný senát! Ja zo zkúsenosti môžem hovoriť, že to hnutie, čo sa na východnom Slovensku ukazuje, je vina len toho nesprávneho a nezákonitého postupu politických úradníkov, počnúc od notárov až do pána Mičury a pana ministra vnútra.

V senáte počujeme hovoriť, že Slovensko je také a také, ale fakticky tie pomery sú nezákonité a nezákonitý je postup úradovania. Z našich pánov kolegov málo ktorý má čistý pochop o tých situáciách. Pán minister s plnou mocou Mičura, keď prišiel na Slovensko, jazdil v automobile po jednotlivých županoch a pýtal sa čo je nového, župani povedeli: Pane ministre, to je boľševik, to je maďarón atd., a minister dal takú na základe týchto udaní spísanú zprávu snemovni. Pánovia, tak sa zprávy nerobia, tak sa pokoj na Slovensku nestvorí, tak sa ten bolševizmus na Slovensku neodstraní. Nenie to pravda, ako to pán Klofáč tu hovoril, že ľudia idú za Taussigom, tu v parlamente a v senáte sú Taussigovia, tu sú ľudia, ktorí nezákonitou cestou pokračujú. My nie sme vinni. Nadávajú nám, že sme komunisti. Proti takémuto postupu, jaký u nás na Slovensku je, musíme sa brániť.

Darmo je vina u nás dávaná na Taussiga, Svetlíka, Chlumeckého a Matuščáka. Nie, tu sú páni vinni, za veci, ktoré sa rozvíjajú, sú odpovední oni, lebo náš pracujúci ľud má toľko sebevedomia a pochopuje tú tajemnú špekuláciu, ktorá by ho najskôr do otroctva zaviedla, a našou povinnosťou je nášmu ľudu oznámiť, aby jeho republikánské práva nezmizely, ale zostala zachránené.

Hovorím o krompašskej zpráve. Já som predtým Krompašsko znal, skôr než ten pán, ktorý hovoril, že tam bol prítomný. V Prešove, v šarišskej župe som narodený, znám tie pomery. Povedeť, že to robili maďarskí boľševici, je lož. Je fakt, že zásobovacie pomery boly mizerné, a ten Podhradský, ktorého zavraždili, bol najviac vinen. Lebo ten četník Kroupa, ktorý dal zprávu pánu ministrovi, ten mal sedet v kriminále a nie pánu ministrovi zprávu dávať, lebo je vec dokázaná, že keď robotnictvo, ktoré lopatou uderilo četníckeho strážmajstra, keď do ľudu strelil, keď videlo zavraždených a poranených svojich bratrov na zemi, chcelo ich dvihať a do nemocnice dať, Podhradský sa smial tomu robotnictvu, tu, slávny senát, neviem, jaký by to musel byť človek, aby sa zdržal, človek je bestia v takom prípade. (Výkřik: Vy jste to přivodili vaším štvaním!) Nie štvaním, to je vaša gloria vždy.

Slávny senát! Pri tejto príležitosti nútený som sa pýtať pána ministra vnútra, na akom základe majú u nás na Slovensku tí župani plnú moc, že teraz, ako košicko-bohuminskú dráhu zostátnili, vydávajú výkazné listiny, asi 300 železničiarom ako cudzozemcom. Nech sa nezabúda na tú vážnu vec, že medzi tými vykázanými sú tiež železničiarskí zamestnanci, ktorí od 10-20-35 rokov pracujú pri košicko-bohumínskej dráhe a majú svoje nároky a rodiny, a tieto sú tiež vykázané. Jeden, čo 40 rokov tam býval, vo Vrútkach sa narodil, jeho meno je na výkaznej listine. Také faktá máme u nás, také pomery, to darmo kričia a dávajú si hrať čardáš, to je smutná vec! My držíme ľud, ale povinnosťou je hojiť, ale nie postom, ale karbolom, že by ta rana robotný lud nebolela. Teraz je to správny postup? Je to možno trpet a urobiť, by taký človek, ktorý tolko rokov verne pracoval u bývalého majiteľa dráhy, aby ten nový majitel' neuznal jeho prácu a nároky, ale aby ho vyhodil bez náhrady ako žobráka alebo zbojníka? Kde je tá humanita a demokrácia, o ktorej vždy čujeme? Takéto pokračovanie nemôže uspokojiť žiadneho človeka. Nie sme šovinistmi. Ja som nebol nikdy priateľom tých národných štvaníc, my tak, ako sa milujeme navzájom, tak milujeme celý svet. (Sen. Časný: Zvláště Maďary!) I Maďar je človek ako ty brat. Proti takému nesprávnemu postupu musíme protestovať. Môj protest netýká sa takých ľudí, ktorí sú si sami vinni, že boli vykázaní z našej republiky, lebo sú i takí medzi tými vykázanými, ktorí sa nechovajú ako opravdoví republikáni. Takých ľudí nepodporujeme. Pán kolega Klofáč sa zmienil o tom kompromise s boľševizmom a o tom, ako on kompromisy robil. My ako ľavičiari robíme kompromis s robotnictvom celého sveta, ale nie s takými ľuďmi, ako s tými v Rusku, ktorí sajú krv proletariátu, ale s robotnictvom celého sveta, nech je to Nemec, Francúz, Angličan alebo Rus, nech je ktorejkoľvek národnosti. Či na Slovensku chceme alebo môžeme robiť fakticky ruský systém a založiť soviety, to my dobre vieme, nie len pán senátor Klofáč, alebo druhý, my vieme, čo môžeme robiť a čo nie.

Pýtam sa pana ministra vnútra, či je ochotný v týchto záležitostiach ihned' prísne zakročiti, nápravu robiť a provinených úradnikov potrestať?

Místopředseda Kadlčák (zvoní): Uděluji slovo panu sen. Zimákovi.

Sen. Zimák: Slávny senát! Akokoľvek romanticky znejú dve tu podané interpelácie, jedna o nezákonnom jednaní četníkov, druhá o zneužití úradnej moci slúžnym Skyčákom pri rozpustení sjazdu v Lubochni, je smutným faktom, že obe tieto veci sú pravdivé. K tejto romantike pripojuje sa ďalej smutná tragédia v Krompachoch, ktorážto podľa môjho vedomia je štvrtou, ktorá sa opakuje na našom osvobodenom Slovensku. Považujem tieto činy za detaily rafinovaného plánu bývalých pánov Slovenska. Tomuto rafinovanému plánu podliehajú úradné medzitka, podlieha mu slovenská inteligencia a podlieha mu tiež príliv, ktorý z Čech a Moravy na Slovensko dostávame, či už z kruhů občanských alebo z brannej moci. Mienkou vážnych mysliteľov je, že na Slovensku je ťažko, veľmi ťažko ostať poctivým, a veru, keď tí, ktorým je sverená stráž nad vydobytou samostatnosťou, nebudú pevnějšie stáť na svojich miestach, nebudú-li bedlivejšie strážiť veľké, drahou krvou vykúpené dielo, hrozný hriech spáchajú na ľudskosti a história ich bude prisně súdiť. Zriadili sme si štát, republiku demokratickú, a ako zástupci ľudu sme si vedomí, že časť odpovednosti padá na nás. Nechceme sa sprost'ovať odpovědnosti, preto používame tohoto miesta, aby sme hlasom do celého sveta znejúcim poukázali na prehrešenia, ktoré sa pášu na zbudovanom diele, a ktoré keď zavčas neprestanú sa páchať, toto dielo znivočia a so znivočením tohoto upadne slovenský ľud znova na dlhý čas do otroctva.

Musíme uvážiť, že sme si vyrvali Slovensko z rúk feudálnych grófov, z rúk autokratických džentrikov, kde ľudové vrstvy nemaly prístupu nazreť do správy štátnej, ktorý štát stál čo do demokratickosti a práv za Čínou. A že tam, kde ľud je bez práv a nemá vlivu na hospodárstvo štátu, že tam je uvoľnená úzda korupcii a úplatkárstvu - to nenie treba zdôrazňovať.

Tedy takýto zakorenený systém sme prevzali, k tomu prispela všeobecná demoralizácia vojnou spôsobená, a potom veru je treba zvláštnej morálnej síly a mravnej pevnosti, aby novorodzeniatko zachvátené zdedenou chorobou ozdravelo.

Slávny senát! Jak zo zkúsenosti na Slovensku viem, a jak to i interpelácia dokazuje, a najmä z opakujúcich sa krvavých udalostí vyplývá, naše Slovensko je ťažko choré. A naše síly nie sú také, ake by maly byť.

Máme strážcov poriadku a zákonov na Slovensku, ktorí, ako to z interpelácií, z doznania úradov a pána ministerského predsedu vieme, dovoľujú si činy, ktoré nijako nie sú ku cti kultúrneho štátu. Prípad vyplácania palicou, ktorý je v interpelácii uvedený, nenie ojedinelý. Taký prípad sa hlásil z Trebišova a bol pretriasaný v novinách, ale o vyšetrení a o potrestaní vinníkov sme sa nedozvedeli zhola nič. Ešte trudnejšie je, že toto četníctvo podlieha nástrahám živlov republike nepriateľských, a že sa dáva do služieb vykorisťovateľov.

Nedávno som mal príležitosť počuť ponosu istej učiteľky z Trebišova, ktorá pozoruje pôsobenie strážnych orgánov v zemplínskej župe. V tejto župe v južnej časti je úrodný kraj. Chudobný ľud trpí tu však takú biedu, ako v severných a neúrodných krajoch Slovenska. Obilie je poschovávané, predáva sa pod rukou, ale početné udania a ponosy zostávajú nevybavené. Stalo sa, že na udanie a dôkaz hospodárskej rady bol úradník, inde zase četník odvolaný pre nekonanie svojich povinností. Prišiel nový, s počiatku bol prísny, korupcii neprístupný, ale za štyri až päť týžďnov podľahol ako predošlí.

Nechcem rozoberať tragédiu krompašskú, ale jedno musím pripomenúť. Riaditeľ železiárne doznal, že četníci sa stravovali v závodnom kasine a že vraj strážmajstrovi Kroupovi zhotovuje sa nábytok: Utlačované robotníctvo to vidí a nemôže veriť v nestrannosť a v poctivosť strážnych orgánov republiky. Marne sa vypravuje, že sa to platí, tých je málo, ktorí to veriá. (Předseda Prášek ujal se předsednictví.)

Než čo máme hovoriť o rozohnání sjazdu komunistického samopašným činom hlavného slúžneho. Moja mienka je, že nebolo dôvodu na rozohnanie sjazdu. Sám som musel vypočuť útoky na časopis, ktorý redigujem, ale nerozčulilo ma to, lebo poznal som, že sú to plané fráze, nepravdy, ktoré majú krátke nohy, ďaleko nedôjdu - hovoria-li tam ľudia - ktorí pre samé agitačne reči a veci nedajú si času poznať hospodársku situáciu republiky a hospodársku situáciu evropských štátov. Neberú do ohladu geografické položenie republiky a nedbajú na zahraničnú situáciu. Revolúcia takých ľudí mohla pána slúžneho nechať úplne v pokoji. Republika by mala o jednu ostudu a podvratné živly o jednu agitačnú látku menej. Nechcem predpokládať, že pán slúžny vedome chcel nahnať vodu na mlyn maďarskej irredente, ale že tak urobil nevedome, je isté. Pri tejto priležitosti dovolávam sa lepšieho poriadku na Slovensku. Keď sa majú úrady respektovať, musia isť dobrým príkladom napred. Na Slovensku je však známo, že nepristojnosti u úradných alebo strážnych orgánov pri všetkých ponosách sa trpia a v najkrajnejšom prípade sa nanajvyše osoby preložia na iné miesto, ale s povýšením o jednu hodnostnú triedu. Naproti tomu úradník verný, poctivý a vskutku v záujme slabších obyvateľov pôsobiaci sa vyštve z úradu. Mal by som na to doklady po ruke, ale poneváč je doba už pokročilejšia, pôjdem ďalej.

Pánia očakávajú vôbec mnoho od bolševizmu. Moskevská internacionála vykonala kapitalizmu aspoň také služby ako Dalila Filištínským, keď ostrihala vlasy Samsonove. Na Slovensku sú účinky zlomenia síly proletariatu zvlášť zhubné. Tam je ohrožené všetko, čo Slováci majú. Na celej tej zemeguli máme úzky prúžok, ktorý môžeme menovať domovom. Túto pôdu urobily ruky praotcov a pramatiek spôsobilou k obžive, a na tomto prúžku je jediné stredisko pre pestovanie spoločného imania, ktoré už dnes je spoločným, a to je kultúra, a na tom prúžku chceme si sami zriadiť a upravovať svoj spoločenský porner podľa vlastného vkusu a podľa našej vôle. To je mravná povinnosť naša. Tak ako je čestné pre každého jednotlivca mať čo najviac samostatnosti, tak je dôstojnosťou osamostatnenie jednoho národného alebo rasového celku. To nenie šovinizmus, leč mravná povinnosť. šovinizmus začina tam, kde je snaha panovačnosti jednoho národa nad druhým, a to veru u Slovákov nenie. Ale Slováci chcú žiť svoj vlastný život a je nemravnosťou, že sa najdú ľudia, ktorí slovenských robotnikov otravujú a pokračujú v diele, ktoré maďarská oligarchia nedokončila. Kultúrne potreby sú tak čiastkou triedneho boja ako potreby žalúdkové. Program socializmu v Erfurte prijatý hovorí: "Demokraciou k sozializmu, socializmom k odstraneniu každého spôsobu vykorisťovania a potlačovania jednej triedy, strany, pohlavia, rasy". Tedy nenechať sa rasove potlačovať, je našou povinnosťou. Brániť sa i tu zrovna tak, ako sa nenechať vykorisťovať hospodársky. Republikou sme si dobyli výtečný prostriedok - demokraciu a politické práva. Týchto práv 30 rokov sa domáhalo robotníctvo v Uhorsku, pre tieto práva tieklo mnoho krvi robotníckej, a bez výsledku. Túto demokraciu si chceme hájiť a nie podceňovať, ale usilovať, aby demokracia a jej sociálne zákony neostávaly na papiere, ale aby sa uplatňovaly v praxi. Kdo chce brzdiť a sabotovať, musí byť odstranený. (Výborně! Potlesk.)

Je pochopiteľné, že ľudia vychovaní v ideologii povýšeného, panovačného národa nemôžu sa vyprostiť s predpojatosti, že sú cennejšou rasou a že táto predpojatosť ešte v nich žije. A my, ktorí túto ideologiu známe veľmi dobre, chápeme operovanie III. internacionálou na jednej strane a kresťanským socializmem a autonómiou na druhej strane. Len cesty sú rozdielne, ale ciel' je jeden. Jak falošne si to tí súdruhovia z iného tábora s tým internacionalizmom predstavujú, o tom svedčia tie neštastné Krompachy. Tu je videť rozdiel medzi teóriou a praksou. Krompach bol úplne slovenský až do roku 1902. Roku 1902 poštátnili školu. (Hlas: Pomaďarštili!) Ano, to znamená pomaďarčili, a od tej doby akosi fabricky sa vykonávalo pomaďarčovanie. Dnes Krompach má 75% obyvateľov slovenských, 85% robotnikov slovenských. To sa vysvětluje tým, že z okolia chodia do tých závodov pracovať robotníci, ktorí sú okolo Krompachu vôbec Slováci.

Týchto 85% slovenského robotnictva v závodoch zamestnaného má členské knížky odborové maďarské (Slyšte!), knížky konsumné maďarské, knížky výplatné maďarské, správa závodu je čiste maďarská. Medzi robotníkmi nenajdete nikoho, kdo by vedel po slovensky písať. Spolkové oznamy sú tak zkomolene slovensky písané, že keď z nich chce človek vyrozumeť, o čo vlastne beží, musí si prečítať maďarský originál. Výchovu, slavný senát, tam vykonáva Kassai Munkács. Slovenský časopis tam nepripustia, lebo sa to stotožňuje so šovinizmom. Ľud takto vychovávaný je ľahostajný, otupelý, zachmúrilý a krajne nepriateľsky smýšl'ajúcí s republikou. Nuže, tak my tej medzinárodnosti nerozumieme. My chceme byť rovní vedľa rovného. A to vyznávame úprimne a konáme tiež poctive. Keby iní s nami tiež tak poctive smýšľali, bola by vec proletariátu v republike československej na dobrej ceste. My ideme svojou osvedčenou cestou ďalej. Nechceme sa odchyľovať na cesty strmé a nebezpečné, abysme sa na ďalšiu dobu nepohmoždili. Pri tom máme čisté svedomie, že sme si zostali verní v programe, na ktorý nám voliči dali svoju dôveru. Naše snaha je presvedčiti robotnictvo, že nestačí len vôle k tej zmene spoločenského poriadku, ale že je k tomu treba síly a tiež schopností. Kdo to smyšlí s proletariátom poctive, musí to robotnictvu vysvetliť. Pravda, nešťastné rozbitie proletárskej fronty pôsobí, že reakcia sa vzmáha a dáva cítiť svoju tvrdosť. Ovšem na tom majú vinu naši bývalí spolubojovníci, ktorí po zvolení odbočili s istej cesty, aby sa zbavili odpovednosti a vykonávania povinnosti a používajú lacinú demagogiu. Že je to demagogia, o tom by sa dalo viac pripadov predostrieť. Ja upozorňujem len na jeden. Môj predrečník, ktorý tu s veľkým patosom hovoril o revolúcii, chodí medzi pobožný slovenský ľud s heslom komunizmu a dokazuje, že Kristus bol preto komunista, že vstal z hrobu s červenou zástavou. Ďalší obrázok o demagogii, aby sa vedelo, s kým máme čo robiť, aký je ten ľud, s ktorým prichodíme na Slovensku do styku. Tento ľud vraj je oduševnelý za tretiu internacionálu a proti klerikálne založený, ale na prvého mája ide s červenou zástavou do kostola a prosí, aby mu pán farár tú zástavu posvetil. Druhá komunistická organizácia blízo Trenčína prijde a oznamuje sekretárovi do Trenčína, že vraj orli mali zábavu a že z čistého kúpili pánu farárovi biely ornát. To tretí internacionalisti nemôžu trpeť, nechcú ostať pozadu, chcú poriadať tiež zábavu, aby mohli kúpiť pánu fárárovi červený ornát. Odsudzujeme prehmaty štátnych orgánov, poneváč tým diskreditujú republiku. Otázku interpelácií nepovažujeme za otázku dôvery k vláde. Opravdoví a poctiví zástupci robotníctva môžu mať dôveru len vo vlastnú silu. Dúfam, že pán, minister po prednesených rečiach prizná, že na Slovensku je treba obozretného postupu, že nám dá ujistenie a že sa postará o to, aby právný stav bol niel'en zdola, ale i shora dodržovaný. S tým očakávanírn môžem sa osvedčiť v méne svojich kolegov sociálne-demokratického smýšľania, že vezmeme odpoveď pána ministra na vedomie. (Potlesk.)

Předseda: Debata je skončena. Přikročíme k hlasování.

Ve smyslu § 68, pokud se týče § 65, je nutno rozpravu zakončiti hlasováním, schválí-li senát prohlášení vlády čili nic. Senát se však může usnésti, že hlasování odkládá. Návrh na odložení hlasování nebyl mi podán. Žádám pány senátory, aby zaujali svá místa. (Děje se.)

Kdo schvaluje prohlášení pana ministerského předsedy, nechť pozvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Prohlášení pana ministerského předsedy se schvaluje. (Výborně! Potlesk.)

Tiskem rozdáno během schůze:

Senátní tajemník dr. Šafařovič (čte):

Tisk 608. Zpráva imunitního výboru o žádosti okresního soudu v Táboře, aby se. Šáda byl vydán ke stíhání pro přestupek § 13 zákona z 15. listopadu 1867, čís. 135 ř.z. (čís. 1693 Předs.).

Tisk 613. Usnesení poslanecké sněmovny o návrhu posl. Bechyně, dr. Frankeho, dr. Rašína, Šrámka, Švehly a soudr. (tisk 1566) na vydání zákona o náhradě předsedům, místopředsedům a členům obou sněmoven Národního shromáždění republiky Československé (tisk 1585).

Tisk 614. Usnesení poslanecké sněmovny o pozměňovacím návrhu posl. Udržala, Stivína, dr. Frankeho, Šrámka, Lukavského, Mlčocha a druhů ke zprávě ústavního výboru o vládním návrhu zákona (tisk 800 a 1097), kterým se vláda zmocňuje k dalšímu slučování a rozlučování obcí, k změně hranic obcí, okresů, žup a zemí, jakož i k potřebným opatřením s tím souvisejícím (tisk 1741).

Tisk 615. Usnesení poslanecké sněmovny o vládním návrhu zákona (tisk 1199), o státním příspěvku k podpoře v nezaměstnanosti (tisk 1538).

Předseda: Navrhuji, aby příští schůze konala se za 10 minut, a sice za účelem přikázání došlých usnesení poslanecké sněmovny.

Končím schůzi.

Schůze skončena v 1 hod. 15 minut ráno dne 16. března 1921.