Je nepochopitelné, načo musíme naše vojsko stále vybudovávať a prečo ho neodbúravame oko mierumilovný a mier dožičiaci štát; keď vieme, že bezpečnosť štátu nie je vonkajším nepriateľom ohrožovaná, čo pobáda, vládu k tomu, že tak veľkú armádu udržuje v stálej náležitej pohotovosti? A či snáď k udržovaniu poriadku vnútorného bolo by treba tak veľkej armády? Je-li to pravda, vtedy vrhá to svetlo na nesprávnu vnútornú politiku vlády a dokazuje to len, že i naša vnútorná politika spočíva na pochybenej základne.

Vnútorný kľud a poriadok treba však zabezpečovať nielen vojenskými a četníckými bodáky, lebo tieto môžu síce utlačiť momentánne nespokojnosť pôvodiacu a vybuchujúcu z biedy, ale to nie je riešenie. Všeobecnú nespokojnosť, vyvolanú biedou, naznačujú už krvavé revolty a prípady v Duchcove, Košútoch a Frývaldove sú veľmi hlasitými mílovými medzníky vnútorného vrenia k výbuchom vedúceho, ktoré oživotvorila vláda nemiestnou svojou politikou hospodárskou.

Alebo snáď bezpečnosť Slovenska a Podkarpatskej Rusi chce vláda touto veľkou armádou posíliť? Nie je to tá metoda, ktorou by maly byť získané sympatie menšín, zvlášte národov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.

Oč inú prošperitu a štabilitu by mohla mať republika, keby si z vládnutia vynechaná, avšak toľko prizvukovaná demokracia bola razila cestu vo vládnom režime a keby vo vláde bola žila fakticky túha a snaha po všeobecnom miere. V tomto prípade bola by republika potrebovala len vojsko k ochrane vnútornej a k tomu by bola postačila i malá armáda miličná. To by odpovedalo tej mierovej snahe, ktorej by mal náš štát slúžiť. Musím však žial bohu konštatovať, že skutky vyvracajú i existenciu tohoto žiaducného ducha mieru v našej armáde ako v inštitúcii ukazuje sa najvypuklejšie, ako sa deformujú naše ustanovíme za pôsobenia lžidemokracie, že slúžia inému cieľu, než k čomu boly utvorené. Naša vláda na vonok, do cudziny, je vždy pacifistická a na príklad prápor myšlienky odzbrojenia zvlášte naše za hraničné zastupiteľské úrady a naše vyslané delegácie stále vysoko vztyčujú. Pri tomto falošnom kývaní šiatkom mieru bez pravého pacifizmu, naša armáda doma stojí ešte vždy miliardy platené ľudom hospodárskou krízou ochudobneným.

A predsa práve my by sme mali prísť s príkladom, ako treba v štáte, demokratickým zvanom, kde sa do značnej miery uplatňujú zásady socialistické, odbúrať militarizmus v záujme blahobytu ľudu a jeho zvelaďovania. Žial po tejto snahe nevidíme tuná ani stopy. Naopak v našej republike, sriadenej na základe zásady Masarykovej, vzmáha sa názor imperialistický a militaristický.

Miliardy, ktoré vlády v 13 rokoch k účelom armádnym odňaly, sú atentátom proti blahobytu ľudu, lebo celý náš hospodársky život vypadal by celkom ináč, keby sme produkcii neboli odňali tieto dnes už nenahraditeľné sumy. Zazlievam a odsudzujem, že v dnešnom chleba prázdnom svete, kde robotníctvo je nútené poriada hladové demonštrácie, kde hospodárska kríza stále vzrastá a hlad i mizeria na južných častiach Slovenska srocuje chudobu v nočné úderné čaty, vyzbrojenie vojska a válečné prípravy konajú sa ďalej nerušme.

Naša armáda v dôsledku svojho vysokého statu nemôže byť už nazývaná len oporou vnútorného pokoja a poriadku, lebo v pomere k počtu obyvateľstva republiky je predimenzovaná. Menšou armádou každopádne lepšie by sme poslúžili mieru, lebo tu by vynikaly naše pokojné snahy. Avšak naša na, modernejšie vystrojená armáda, vyzbrojená najnovšími vražednými prostriedky válečnými, hromadou del, tankami, leteckými eskádrami pôsobí na našich súsedov len provokativne. Dnešná naša pohotovosť už nieje sebaobranou nie je dokumentovaním mierových snáh a oporou mieru, ač vraj bola k tomu venovaná. Od tohoto neustáleho budovania armády stojí myšlienka odzbrojenia veľmi ďaleko.

Keby sne sa tu teraz chopili iniciatívy a predchádzali dobrým príkladom v odzbrojení, mohli by sme si získať sympatie celého sveta. Urobilo by nám to veľkú česť zaiste aj vo štátoch súsedných, lebo tieto videly by na pochode Pravého ducha smierlivosti. Tým by jedna komponenta napätia zanikla a štát náš stal by sa rozsevačom žiaducného nového ducha v Strednej Europe. (Předsednictví převzal místopředseda Votruba.)

Avšak vedúci našej vlády, usmerňovaní i po tejto stránke jednostrannými hľadiskami a vedení na lonči nesprávnej politiky zahraničnej neberú v úvahu návrhy rozumné, majúce na zreteli jedine budúcnosť a udržanie republiky a činené v záujme ľudu. Naša vláda sotrváva ďalej na svojej ceste a začíname byť prototypom militaristického štátu. Už i cudzozemsko postrehlo naše horečné zbrojenie a tomu lze pričítať, že náš ministr zahraničí a ako representant typicky militaristického štátu nemohol sa dostať na predsednícky stolec odzbrojovacej konferencie.

Srovnajúc všetko to zazlievam, že asi 1/5 celeho nášho rozpočtu venujeme účelom armádnym. Tiež sníženie tohoto rozpočtu je zdánlivé, lebo veď bereme-li zreteľ na zvláštny ozbrojovací úver 315 mil. Kč a na to, že prekročenie úveru rozpočtu vojenského z každého roku vykázať, čo už sa vyvinulo v system a dosahuje ročne viacmilionový obnos, vtedy redukcia vojenského rozpočtu je naprosto iluzórna. Pridáme-li k tomu polozky, slúžiace účelom armádnym v určitých závodoch verejných a vojenské položky z ostatných rezortov, ktoré tu nechcem taxatívne uvádzať, jednak preto, lebo tieto by postavily do veľmi chúlostivého svetla mierové svahy našej vlády, a jednak preto, lebo nechcem, aby sa tieto číslice dostaly na vonok a boly snáď proti nám použité, - potom môžeme konštatovať, že úhrn výdajov na armádu beží na dve miliardy.

Bude vecou trochu delikátnou ísť s týmto horibilným vojenským rozpočtom na odzbrojovaciu konferenciu. Obávam sa, že proslovy delegátov našej republiky, hlásajúce mier a pacifizmus, nebudú brané príliš vážne následkom prílišnej militaristickej exponovanosti našej republiky. Terajším naším rozpočtom dokazujeme opak toho, lebo práve vzrast výdajov armádnetechnických posviecuje na zahaľovaný, ale všeobecne už známy účel a na stupeň i rozsiahlosť zveľadovania armády.

Snahe demobilizácie a odzbrojenia nasvedčuje ostatne i to, že pán minister národnej obrany za žiadnych okolností nechce zkrátiť 18mesačnú služebnú dobu vojenskú, ač túto starú našu požiadavku pod nátlakom verejného želania museli si už i socialistické strany osvojiť. Pán minister vojenstva však ani na to nebere zreteľ. I tento prípad je jasným dôkazom, že vláda v našej republike nevyhovuje verejnému prianiu a tedy vôľa ľudu nie je dôležitá. V tomto prípade najdôležitejšou vecou je pohotovosť vojska a podľa tejto potreby bolo rozhodnuté.

Ku charakteristike toho, ako vpredu sme už na ceste militaristickej, musím sa zmieniť o tom pláne ministra vojenstva, že školskú mládež zamýšľa zaradiť v organizáciu naprosto vojenskú. Existencia tohoto plánu bola síci už dezauvovaná, avšak ja viem, že návrh zákona je už hotový a čaká sa len na skoncovanie odzbrojovacej konferencie, aby návrh predložený bol potom parlamentu. Už teraz musíme protestovať proti atentátu ktorý má byť spáchaný na tele a duši mládeže a ktorým už aj útla mládež má byť premiesevá vo válečný materiál a budúca generácia zaradená do služieb imperialistického, militaristického ducha. Proti tejto nákazlivej myšlienke a plánu ja, ako rodič, tiež v mene ostatných rodičov bez rozdielu národnosti protestujem.

Celý tento plán však zároveň vyvracia mierové snahy republiky, nasvedčuje duchu naprosto militaristickému, šľape po dobrom mene našej republiky pred celým svetom ten, kto zamýšľa vyvolať v život tento odiózny, militaristický a protidemokratický plán ohrožením blahobytu a pokoja ľudu.

Keďže vláda nie je v službách ducha demokratického a pacifistického, ale naopak uplatňuje sa duch militaristický, rozpočet neprijímam. (Potlesk.)

Místopředseda Votruba (zvoní): O slovo k věcné poznámce přihlásil se pan sen. dr Buday.

Uděluji mu slovo a upozorňuji, že ve smyslu §u 44, posledního odstavce jedn. řádu, trvání této poznámky nemůže býti delší než 5 minut.

Sen. dr Buday: Slávny senát! Po mojej dnes odznelej reči predsedajúci pán miestopredseda prehlásil:

>Pre neprípustné obvinenie, nedoložené pomluvy a útoky proti našim československým soudům, volám pana sen. dr Budaye k pořádku.< Ďaleký som toho, že by som chcel kritizovať výroky predsedníctva. Viem, že to prípustné není a ja som človek disciplinovaný. K vôli však suchej pravde musím konštatovať kraťúčko toto:

V dnešnej svojej reči som nepovedal o súdoch nič iného než toto: >Minulý rok bol som dokumentárne dokázal, že proti slovenskej veci zneužívajú sa i súdy.< V dnešnej svojej reči nič iného som o súdoch nepovedal teraz, čo som povedal vlani. Na základe úradne vydaných tesnopiseckých zpráv vlani som povedal toto: >Podľa starého a všeobecné známeho: >Justitia est fundamentum regnorum<, pravosudie je ten odbor štátnej správy, ktorý musí stáť v očiach celého obyvateľstva nado všetku pochybnosť.<

Po tomto konštatujem, že som bol prinútený po zistení falošných volebných zápisníc podať na niektorých pánov trestné oznámenie. Ďalej hovorím toto: >Takéto trestné oznámenie som podal proti istému Jaroslavovi Merhautovi, ktorý bol v tom čase úradník ministerstva pre správu Slovenska a bol vyslaný ako komisár dozerajúceho úradu k volbe do obce Tormoš. Mám po ruke pôvodný dokument. Nech tento dokument vypráva sám, a tak nado všetky reči vydáva on lepšie svedoctvo o našom pravosúdí. Ráčte počúvať: - vlani som predčítal z toho pôvodného dokumentu - Obvinený, ktorý vo smysle §u 34 zák. zo dňa 14. apríla 1920, č. 330 Sb. z. a n., ako zástupca dozerajúceho úradu bol vyslaný, udal, že tak volebná komisia ako aj on len jednu vyplnenú zápisnicu podpísal, kým ostatné zápisnice nevyplnené boly podpísané a tak s celým volebným materiálom notárskemu úradu v Nitre odovzdané.<

I obvinený sám uznáva, že počet hlasov nebol správne zavedený do zápisnice, a to jeho tvrdenie i svedkovia Jozef Kubica, Jozef Šabík, Ján Zelinka, Štefan Civán, Ján Kelemen, Juraj Tóčka a Martin Kršial podporovali, poneváč však obvinený popieral, že by zápisnicu onú vyplnil, poneváč ohľadom hore uvedeného nedá s a preukázať, že zápisy sú falšované ale bo kto ich falšoval, z nedostatku dôkazov stopovanie muselo byť zastavené.

Slávny senát! - pokračoval som na to - Či sa človek nezamyslí nad týmto usnesením štátneho zastupiteľstva? Sám obvinený uzná, že zápisnice boly falšované, osmi svedky to potvrdí, celá vec len cez dva úrady ide a štátne zastupiteľstvo nemôže zistiť kto zápisnice falšoval.

Toľko som povedal vlani o súdoch. Poneváč som to však dokumentami predostrel, k poriadku som volaný nebol. Z toho ráčite videť, že som ďaleký toho, aby som na súdy pomlúval nedoložene. Vlani som to dokumentárne nepovedal kvôli pomluve, ale kvôli náprave. Nič iného si nežiadam a neprajem, než aby súdy naše boly nadovšetky pochybnosti a aby chyby boly napravené. Naproti tomu však prijímam rozhodnutie predsedníctva a tomu sa podrobujem, ako disciplinovaný člen tohoto slávneho senátu ani ináč učiniť nemôže.

Místopředseda Votruba (zvoní): Dále uděluji slovo panu sen. Kianičkovi.

Sen. Kianička: Slávny senát! Po siedmi raz vystupujem v parlamentnej debate o rozpočte za svoju stranu a hlavne za slovenských remeselníkov a obchodníkov. Doznávam, že doba, v ktorej rozpočet na r. 1932 pojednávame, je mimoriadne vážna. Príčiny súčasnej hospodárskej depresie sú nám všeobecne mlhavé, a darmo svet sa sháňa po teoretických formulkách, ešte dlho nenajde sa spôsob, akým najrychlejšie by sa dala hospodárska kríza odstrániť. Darmo sa pozerá svet na teoretické poznatky, od ktorých za súčinnosti vlády očakáva zlepšenie pomerov, lebo na rýchle usporiadanie vecí vôbec predbežne nieto žiadnej nádeje.

Krutá skutočnosť svetovej hospodárskej krízy s jej následkami hlboko siaha do rodiny živnostníka a obchodníka práve tak, ako do rodiny zemedelca, robotníka a úradníka. Je strašné si len pomysleť, čo prinesie nám zajtrajšok, ale i kraťúčka budúcnosť, a pred aké problémy nás postaví?

Situácia sa priostruje a k víza je ne sporne prirodzeným dôsledkom viazanej spojitosti medzi všetkými spoločenskými složkami. Všetky triedy pociťujú pokles dôchodku a postupná redukcia zmenšuje denne národný dôchod, na ktorom malo živnostníctvo a obchodníctvo vždy veľký záujem. Ztenčovaním národného dôchodu prichádza remeselníctvo a obchodníctvo do krízy, ktorá nemilosrdne ničí existenciu za existenciou. Takto rastie nezamestnanosť, ktorá je merítkom snižovania obecného priemeru životnej miery, o ktorú nám i v tejto dobe hospodárskej kríze hlavne ide.

Povedal som, že kríza postihuje všetky spoločenské vrstvy. A to spôsobom, ktorý si nemohli na príklad ani len uvedomiť štátní zamestnanci. Každá složka

zaznamenáva menšie dôchodky a táto skutočnosť donáša abnormálnu zmenu v oceňovaní hodnoty statkov, ale i v oceňovaní práce verejných zamestnancov. Tedy veľmi sa divím, že v dobe všeobecnej biedy a veľkých existečných starostí všetkých složiek mluvčí štátnych zamestnancov nehovorili pravdu, lebo nechceli uznať, že z dôvodov pre štát veľmi vážnych je treba, že všeobecne nastalý pokles dôchodkov sa nesmie zastaviť pred kategoriou štátnych zamestnancov. Naša strana mala odvahu hájiť toto stanovisko a za to sa jej dostalo toľko útokov a rán, na ktoré bude príležitostne odpovedať. Živnostníctvo a obchodníctvo je presvedčené, že štátní zamestnanci i pri zkrátenom dôchodku majú zabezpečenú existenčnú istotu, kdežto živnostníctvo a obchodníctvo to dnes o sebe nemôže tvrdiť. Konštatujem, že náš člen nenavrhol vo vláde zrušenie, alebo obmedzenie 13. služného. Navrhol to vo vláde rezortný minister financií. Prehlásil som toto, aby v tomto ohľade bolo jasno a aby zbytočne nevatrila demagogia a aby sa zbytočne neútočilo na živnostníctvo a obchodníctvo vtedy, kedy ono má v oblasti verejného života zodpovednú prácu samo so sebou.

Rozpočet na r. 1932 vykazuje výdajov za 9.318 mil. Kč. Porovnáním s minulým rozpočtom je to čiastka menšin asi o 500 mil. a keď rozpočet tento prirovnávame k minulým, vidíme, že v podstate sa o nič nezmenšil i cez toto sníženie, nakoľko úspora 500 mil. činí asi 5% celej výšky rozpočtu. Vítam túto úsporu ako počiatok novej a zdravšej rozpočtovej tradície.

Nemôžem sa však ubrániť dojmu, keď som sledoval prácu rozpočtového výboru v poslaneckej snemovni pri zpracovaní rozpočtu na rok 1932, že politické strany živily názory, ktoré rozhodne sa rozchádzaly. Hradbou boly v prvom rade názory politických strán na povinnosti poplatníctva. Veľmi ťažko som niesol, že socialistické strany a ich zástupci sa pozastavovali nad tým, že platenie daní viazne a prirodzene žiadali, aby štát tlačil na poplatníctvo, a to bezohľadne. Na druhej strane socialistické strany zasadzovaly sa o zariadenie zvýšených výdajových položiek bez ohladu, či vystačí na ich úhradu súhrn príjmov, uvedených v rozpočte. Preto naša strana stojí na stanovisku, aby vymáhanie dlžných duní dialo sa tak, ako to dovoľuje beh obchodu a beh zmenšenej výroby malých a stredných živnostníkov, podnikateľov. Odsudzujem snahu socialistických strán zavďačiť sa svojmu voličstvu výdajovými položkami, ktoré v dobe krízy a z logických dôvodov sú naprosto neprípustné. Sanovanie nemocenských pokladieň, baníckych pokladieň, zväčšenie penzie atď.

Naša strana zasadzuje sa sústavne o to, aby v rozpočtovom systéme bola prípustnejšia kritika, aby nikto nepovažoval kritiku jednotlivých položiek za vyložený útok na záujmy tej ktorej triedy. Veď ide vonkoncom vždy predsa len o nás všetkých, a my tedy musíme sa vzájomne doplňovať a vzájomne si vyhovovať. To je poriadok, ktorý i pri zpracovaní štátneho rozpočtu má byť pripustený v záujme celého občianstva. Preto naša strana živnostenská úporne bráni sa zväčšovaniu štátneho rozpočtu nevhodnými položkami ľavých strán, lebo je presvedčená, že zvyšovanie položiek zostruje situáciu a veľmi bolestne vyostruje daňový tlak, ktorý najma na Slovensku je abnormálne dynamický. Zasadzujem sa preto, aby vláda kategoricky sa starala o škrty a úspory, o zmenšenie daňového zaťaženia. Toto daňové zmenšenie musí sa diať v záujme kupnej síly celého obyvateľstva a zlacnenia podnikovej režie. Ďalej toto zmenšenie daňových bremien by viedlo rozhodne k všeobecnému snižovaniu cien denných potrieb, lebo sníženie denných potrieb znamená príliv príjmov do štátnej pokladne. Matematicky dá sa to vyjadriť touto formulou: Kupna sila konzumenta je väčšia vtedy, keď automaticky sa snižuje daňový tlak poplatníctva. A v tomto rozhodne by som videl jedon prostriedok k liečeniu pomerov dnešných.

To, že veľkí poplatníci nekonajú svoje povinnosti voči štátu tak, ako to vyžaduje zákon, zato nemôže stredný stav. Akými prostriedkami sa tu obchádza zákon, o tom sa nejdem šíriť. Celá verejnosť dnes však je plne presvedčená, že veľkopriemysel strategicky uniká zdaneniu a štátna pokladňa to nesporne i pociťuje. Naša strana schválením daňovej reformy v minulej vláde sledovala predovšetkým cieľ, ktorým by štát zaviedol pohyblivejšie zdaňovanie veľkých priemyslových podnikov a aby tieto nevymykaly sa svojim povinnostiam. Dnes vidíme opak. Kartely nám rastú neobmedzene, priemyslové podniky vykazujú veľkú medzeru vo svojich povinnostiach ku štátu a je potom viac než samozrejmým, že malý a stredný poplatník, živnostník, alebo obchodník, nemôže uniesť ťarchy, ktoré ostatné vrsty naň prevaľujú. Preto veľmi sa dožadujem toho, aby ministerstvo financií uvažovalo nad tým, či by nebolo vhodné povoliť moratorium pre zastaralé dane u živnostníkov a obchodníkov, alebo vôbec staré dane odpustiť. Rozumiem tomu tak, že remeselníctvo a obchodníctvo žiada len spravedlnosť, a to preto, aby sa moratorium oddialených starých daňových nedoplatkov momentánne za dnešných ťažkých časov finančne sanovalo. My nechceme utekať od platení a daní, máme však plné právo pre seba reklamovať ujednanie kompromisu, ktorý by bol vstave živnostníctvu a obchodníctvu uvoľniť zhubný priebeh súčasnej hospodárskej krízy. Ide o veľmi naliehavú vec a rád by som bol, keby ministerstvo financií o nej uvažovalo, lebo dnes staré nedoplatky daňové sú schopné hospodársky úplne značiť stredný stav.

Nedoplatky tieto u živnostníctva a obchodníctva robia veľmi malú čiastku, ktorá sa ani len porovnať nedá s nedoplatkami starých daní u veľkopriemyslu.

Preto dožadujem sa kvôli verejnej mienke, aby ministerstvo financií vydalo už raz požadovaný výkaz dlžných daní, ktoré obnášajú 5 miliard. Výkaz osôb, ktoré dlhujú na daniach vyše 100.000 Kč a ako je tam štát zabezpečený. Som presvedčený, že by v tom výkaze pán. posl. Patejdl našiel spôsob, akým si má zaobstarať viac rozhodnosti o celej veci, aby druhý raz nemusel nesmyselne urážať a upodozrievať živnostníctvo a obchodníctvo z daňových defraudácií. Ručím mu za to, že v tom výkaze by našiel z 99 % svojich veľkopriemyselnických priaznivcov a nemusel by potom minister financií tak drakonicky postupovať voči živnostníctvu a obchodníctvu, ako na pr. v Nitre a Bardiove!

Malú ilustráciu: Jeden obchodník dlhoval 2800 Kč na daniach, exekútor dozvedal sa, že ráno ide i s druhýma na licitáciu do Topolčian autom. Ráno čakali na moste cez Nitru na auto exekútor a dvaja četníci. Auto zastavili, dlžník zbadal klepec, začal utekať ulicami a četníci za sním. Opravdová poľovačka za dlžníkom dane, konečne polapia obeť, zavedú na berný úrad, prehľadajú a najdú 3000 Kč. Pekne rúče mu vydajú 200 Kč a pustia ho hoci-li pásť.

Iný prípad: V Bardiove ide na mizinu vyšlý kreisler po ulici už otrhaný! Je vlákaný na berný úrad a prekutané na tom vysiace zdrapy, v ktorých našiel vykonavatel 50 halierov. I tieto zobral. To je t. zv. a prizvukované chránenie slabšieho proti silnejšiemu. V Orave džentrický prednosta exponovaný trpí, aby úradné medzítka jeho takmer denne vtrhávaly do krámov a otváraly pultový ládlik a vrhaly sa na pár grajcarové denné tržby.

Pane minister financií! Keby ste dal tak krute zakročiť proti veľkým, ktorí vám unikajú desiatkami milionov? Není toto do neba volajúce? N a stane v tamto náprava a či nie?

Ešte dačo na ilustráciu pomerav v ministerstve financií. Asi v máji t. r. vyslala moja strana ministru financií dr Englišovi, aby vyložil nespravedlnosť platenia II. potravnej dane na čiare. Pán ministerský rada Martinec bol tomuto jednaniu prítomný a podvracal moje tvrdenie, chtiac ma postaviť pred ministrom Englišom do svetla mylného informátora, no, podarilo sami hravo, majúc doklady pri ruke, dokázať, že práve pán ministerský rada je tým mylným informátorom. Minister dr Engliš kategoricky nariadil, aby II. vyberanie na čiare bolo v najkratšej dobe likvidované, zároveň ma upravil, aby čas a spôsob likvidácie dohovorili vedúci zemských jednotiek odborových so sekčným šéfom Hákom.

Toto sa stalo. Dohoda znela: zrušenie II. platenia na čiare od 1. júla t. r. Pred 1. júlom išli zase tí istí ľudia k menovanému p. sekč. šéfovi, ktorý prehlásil, že prišly technické závady do cesty a že konečné datum je 1. októbra t. r. Už máme decembra, nič. Teda čo stojí nariadenie ministra u nás v ministerstvách, je z tohoto prípadu vidno. Je vidno ale i to, že čo stojí úmluva, dané slovo a rukudanie tak vysokých úradníkov, ako je sekčný šéf a min. rada. Tu ozaj dokazujú, že ten živnostensko-obchodnícký stav považujú za handru, ktorý není hodný ani toho, že by sa voči nemu dané oslovo dodržalo.

Pánovia! Prichodí doba, že veškeré živnostníctvo pochopí pokyn vecí okolo neho sa dejúcich a že somknuté dá náležitú odpoved a lekciu podobnému počínaniu s ním.

Čo sa deje na poli domácích zabijačiek, je až príšerné, ponosy dochodia mi zo všetkých čiastok republiky. Týmito zabíjačkami ničí sa celý stav, ukracuje finančný erár. Ozaj pán minister obchodu by si mal celý živnostenský zákon zabaliť, lebo sa stáva takto iluzórnym. Pane ministre Bradáču, hľa podstata ku obapolnému jednaniu.

Opakujem veľmi rozhodne, že živnostníctvo a obchodníctvo sa nebráni plateniu daní, len dožaduje sa v medziach daných možností, aby daňová morálka nebola tak prevádzaná a uvádzaná v život, ako sa to deje dnes. Každé prepínanie v tejto záležitosti prináša nespokojnosť a táto je príčinou vždy väčšej a väčšej sústave ťažkostí a potom je to vyložená práca za komunizmus.

Pomery v našom národnom hospodárstve spejú k veľkým premenám, ktoré majú nesporný vliv na ceny a konzumentstvo. Ja chcem sa tu dotknút jednej z najnaliehavejších otázok, ktorá svojou aktuálnosťou zasluhuje zmienky. Činím tak v rozpočtovej debate preto, lebo sa nazdávam, že vyriešenie tejto umožní príliv štátnych príjmov zdvojnásobiť a tedy dovolím si celú záležitosť predniesť. Poviem priamo, že veľmi ožehavá je dnes otázka prosperity zemedeľskej výroby, lebo náhly a do nemožností sahajúci pád cien v zemedelstve automaticky strhuje i ostatné výrobné odvetvia a mohlo by sa nám stať, že cez všetko naše úsilie naše hospodárstvo v jeden krásny deň by bolo na hromade. Môžu prísť časy, kedy robotníctvo pri riedkom získaní práce nedostane za svoju námahu takej odmeny, ktorá by bola dostatočná na obhájenie jeho existencie. Môže sa stať, že pod týmto tlakom octol by sa živnostník a obchodník úplne na mizine a tedy tu je našou povinnosťou, aby sme v záujme štátu a jeho občianstva spoločne regulovali zhodnotenie výroby zemedeľskej a výroby živnostenskej, lebo živnostníctvo a obchodníctvo a zemedelci sú najspoľahlivejšou oporou štátu. Není predsa trvale možné, aby na pr. slovenský sedliak draho kupovaný dobytok v dnešnom čase predával za pár korún. Jeho dôchodok potom není úmerný dôchodku, ktorý na príklad má robotníctvo. Tento stav má imperatívny odlesk i v rozpočte, lebo zbiedačená trieda nemôže platit dane a preto sa obávam, aby to, čo sa deje na slovenských dobytkárskych trhoch, nezasiahlo v krátkej budúcnosti každé výrobné odvetvie. Tu potom pád celonárodného hospodárstva a všeobecné zrútenie pracovných možností celého občianstva bez rozdielu priamo by sa, dal očakávať. Ide o to, aby sme predišli zlému. Každé opatrenie v tomto smere je vítané, lebo doba je taká, že vyžaduje nielen iniciatívu, ale priamo živelný záujem o vec, lebo je treba vzájomne sa ratovať, aby sme si uchovali terajšiu hodnotu národného imania a terajšiu hodnotu našeho klenotu, našej koruny. Rád verím, že vláda má tieto predpoklady v patrnosti a tiež predpokladám, že je schopná hospodársky ochrániť Slovensko, lebo keby Slovensko hospodársky padlo, obávam sa, že by strhlo celý štát. Tu má veľké pole pre svoju činnosť pán minister Bradáč, podujať sa vyjednavania s patričnými činiteľmi, aby cenová ochrana, lepšie rečeno primeraná cena konzumentstvu v dobytkárstve bola úradne ujednaná, alebo vzájomne s producentmi a prostredníkmi stanovená a čo hlavne, aby v obchode s dobytkom vyradené boly priekupnické hyény, ktoré mäso a mäsité výrobky umele zdražujú, čo sa rádo pripisuje mäsiarom a udzenárom. Z toho predsa nemôže mať nikto prospech, keď cena živej váhy hoväda, ako počúvam, stojí jednu korunu. Preto s tohoto miesta vyzývam patričných činiteľov, aby prv, než bude pozde, chápali sa svojich povinností. Pripomínam však skromne, že strana živnostenská nepripustí v tejto otázke sradenie žiadneho monopolu, ktorý by podviazal účel zásahu. Myslím to tak, aby ceny dobytka so stanoviska konzumentstva a z nutného náhľadu na zvýšenie prosperity zemedelskej výroby prispôsobily sa buď organizačne, alebo vo vláde vzájomne ujednaným zásahom minimálnemu dôchodku existenčnému, ktorý zachrání veľkú čiastku našeho obyvateľstva, a to hlavne na Slovensku, od vyloženého hladu.

Stále ešte sa chcem zaoberať s možnosťami prílivu príjmov do štátnej pokladne. Pán minister financií Trapl iste je rozhodný človek a musím priznať, že má dosť určitej odvahy k riešeniu potrebných vecí a že i pri ťažkopádnej režii, s akou sa pohybuje náš parlament, dá si povedať, že iste pre prekotnosť finančných událostí tohoto obdobia zabudol na konzumy a ich distribučnú politiku, ktorá je podporovaná milionovými subvenciami a odpismy v daniach. Dovolím si preto upozorniť, že štátny rozpočet v prevode v reálny život celého občianstva vykazuje veľkú medzeru v prijmoch, ktoré podľa našeho náhľadu a presvedčenia majú do štátnej pokladne práve konzumy zaplatiť. Strana živnostenská rok po roku poukazuje na túto nespravedlnosť, ktorou sústavne sa ubíja středný stav. Zdaňte konzumy a postavte ich na roveň obchodníctvu a živnostníctvu a štátné príjmy sa musia zvýšiť, lebo sa usporí obrovská čiastka na subvenciách. Konzumy, zvlášte na Slovensku, postupujú protizákonne a myslím, že nebude na škodu, keď pripomeniem toto práve ministerstvu zásobovania. Konzumy nie sú lacnejšie než obchodník, ale obchodník platiť dane musí, kdežto konzumy nic. Zdaňte tedy konzumy a budete mať peňazí dosť. Nesmie sa jedna trieda na úkor druhej zbavovať rizika v podnikaní a tým tedy rovnoprávnosti. Čo dostane jeden, nech dostane i druhý prosím - to je dnes za doby hospodárskej krízy velmi dôležitá politická nutnosť.

Ďalej živnostenská strana bojuje dobrým návrhom na kontrolu kartelov, alebo na ich podstatnejšie sprístupnenie verejnosti. Není predsa mysliteľné, aby veľkopriemysel, zorganizovaný asi v tisíc karteľoch, diktoval konzumentstvu ceny. Kartelová politika s nezdanenými filiálkami je dnes nemorálnosť, ktorú odstraniť je povinnosťou vlády. Žiadame rovnoprávnosť, lebo rovnoprávnosť bola a je ideou tejto koalície!

Z tohoto popudu rozhodne menom strany sa staviam čo najrozhodnejšie proti akéjkoľvek chuti zvyšovať daň obratovú. Nesčíselnekráť naša strana dokázala, že malý a stredný živnostník a obchodník zaplatil túto daň postupne, až tovar predal, asi šesťkráť. Veď je to zhoršovanie situácie konzumentovi, ktorí by v prvom rade videli útok na seba práve so strany živnostníctva a obchodníctva, lebo by sa mu jednoducho tak našími priaznivci vyložilo. Naša únosnosť daňová je v tejto veci pochybená. Zastávam názor, že obratová daň, ako daň obchodná, je veľmi zaťažujúca a rozhodne není udržateľná v dnešnej výške. Naraz sa má zvyšovať. Považujem zvýšenie dane obratovej za veľkú chybu, ktorá by mala len zlé následky pre súhrn príjmov. Preto skromne dovolím si upozorniť vládu, že strana živnostenská nikdy nedá súhlasu k zvyšovaniu dane obratovej!

Slávny senát! Živnostníctvo a obchodníctvo už dlhý rad rokov dožaduje sa živnostenského úveru. Veľmi ľutujem, že táto otázka je každým rokom vyradená na vedľajšiu koľaj. Lacný živnostenský úver dnes by mnoho pomohol, ale čiastka na tento účel v rozpočte na r. 1932 je určená len smiešnym obnosom 1,900.000 Kč. Z tejto čiastky rozhodne nebude možné vyhoveť všetkým žiadostiam o úver. A tedy v akom pomere je na pr. táto položka k položke obratovej dane v minulom rozpočte, ktorá reprezentuje obnos 1.200 mil. Kč, ktoré musí zaplatiť živnostníctvo a obchodníctvo? Není to výsmech do očí tohoto stavu, ktorý je tak dôležitý pre štát? A aká že je to podpora živnostenských družstiev pre nákup strojov, keď rozpočet na tento účel obnáša obnos len pol miliona! Jeden pražský konzum stojí viac než podpora na živnostenské družstvá pre celý štát. Rozhodne nemôžeme tieto činy považovať za dobrú snahu pomáhať živnostníctvu a obchodníctvu z krízy.