Žiadame ďalej, aby vláda sa postarala o vydanie zákona na ochranu živnostenského podnikania. Do živnostenskej malej a strednej výroby zasahuje dnes každý, kto má ruky. To nejde, lebo živnostník má plné právo dožadovať sa ochrany proti rozvratným živlom jeho existencie. Dalo by sa tu snáď dobre pomáhať tým, že pred uzákonením živnostenského poriadku by sa mal presne stanoviť celok oprávnenosti živnostníka a fabrikanta.

K boľavej slovenskej otázke štátnych dodávok mám tiež poznámky, ktoré nech slúžia pozornosti patričných činiteľov. Daňový výnos Slovenska z celkovej sumy činí asi 15 %. To znamená, že sa má vrátiť na Slovensku najmenej toľko procent dodávok a štátnych prác. Nám sa však dostáva len niečo vyše troch percentov, čo považujeme za almužnu. Preto odmieta Slovensko almužnu a žiada primeranú čiastku, ktorá mu patrí. Musia už raz prestať báchorky o menšej kvalifikovanosti slovenského remeselníka, že není schopný dodať prácu k plnej spokojnosti. Na Slovensku máme dnes armádu mladých, všeobecne a odborne skvele vyškolených remeselníkov, ktorí si vedia svojich povinností ctiť a vážiť, lebo v opačnom prípade budeme nútení organizovať všetky možnosti, aby náš remeselník a obchodník mohol slobodne obhajovať svoju existenciu, po prípade i v historických zemiach. Budeme hospodársky nútení tlačiť sa na pracovný trh a do zárobkových oblastí zemí českých. Tomu sa nedá zabrániť almužnami v dodávkovom riadení. To je proste zaslepovanie očí a my sa proti tomu i kategoricky postavíme.

Ďalej je potrebná novelizácia zákona o stavobných živnostiach a zaistenie stavobných pohľadávok, čo by prispelo k oživeniu stavebného ruchu. Strana živnostenská na Slovensku protestuje proti politickým intervenciám ktorými sa do obcí osadzuje živnosť hostinská. Po čase sa ukáže, že je to krčma jednej politickej strany Nealkoholizujte Slovensko, to není kultura a osveta! Odporúčam preto, aby patričné úrady v tejto veci rozhodne venovaly svoju pozornosť Slovensku.

Domaháme sa ďalej novelizácie zadávacieho poriadku pre štátne dodávky Reorganizácia tohoto poriadku je tak paľčivá, že nesnesie ďaľšieho odkladu. Zadávacie miesta jednoducho nedbajú predpisov poriadku, z čoho vznikajú zivnostníctvu a obchodníctvu ohromné škody. Za riadne prevedenú prácu remeselník dostane zaplatené až za niekoľko rokov. Tu je treba učiniť nápravu, lebo není možné požadovať na remeselníkovi, aby platil úroky z čiastky, ktorú mu dlhuje štát. Dodávky sú nesprávne a nespravedlivo rozdelované a pri tom protežuje sa len Praha. Je treba ustanoviť ustanovizeň, ktorá by umožnila a mohla viesť priehľad nad dodávkami, aby Slovensko neprichádzalo o svoj právnou istotou zaručovaný podiel na dodávkach. Je treba zdôrazniť, že by to bola ustanovizeň, do ktorej by sa dostali aj Slováci, lebo inak by nemala žiadneho smyslu.

Prosím ďalej, aby ministerstvo obchodu na budúcí rozpočet lepšie pamätovalo. Hlavne na cudzinecký ruch na Slovensku. Máme v tomto ohľade toľko možností a nevyužívame ich k pozdvihnutiu blahobytu. Bolo by dobré, keby slovenským hotelierom bol poskytnutý štátný úver na zmodernizovanie podnikov. Potom žiadam vysvetlenie, či ministerstvo národnej obrany hodlá v štátnych kasárňach vojenských odstraniť kantiny, ktoré ničia existenčne obchodnícky stav. Máme zistené, že jedna kantina v Bratislave dodáva tovar celému dôstojnickému sboru od 3 plukov. To zaráža, že práve Bratislava musí mať v tom primát.

Ministerstvo obchodu by malo nahliadnuť, že tempo, akým stavia ústav na zveľaďovanie živností v Turč. Sv. Martine, dávam mu svedectvo chudoby, lebo keď povážime, že v Čechách a na Morave vybudované sú nákladnejšie a nádhernejšie budovy za 2 roky, hanbím sa povedať, že ústav na zveľaďovanie živností nebude postavený ani za 10 rodov. Ukazuje to na macošské jednanie, ktoré stáva sa predmetom spravodlivého hnevu celého živnostníctva a obchodníctva a celej verejnosti slovenskej.

Ministerstvu sociálnej pečlivosti odporúčam do pozornosti slovenských nezamestnaných, aby nemuseli prísť s dokladmi. Význam sociálne politického systému podpôr má byť spravodlivý a nie opačne. Či Slovensko nemá nezamestnaných?

Konečne odporúčam väčšej pozornosti slovenské rudy a uhlie. Slovenské rudy, zvlášť ale kamenné uhlie, ktoré dolujú sa na Slovensku vo dvacať baniach, sú utláčené v ich vývine. Československé štátné dráhy na Slovensku spotrebujú asi 80.000 až 100.000 vagonov uhlia, ale od 20 slovenských baní bere sa len asi 23.000 až 24.000 vagonov.

Národohospodársky sbor Slovenska vidiac toto zanedbávanie slovenských baní žiadal, aby táto kríza bola odčinená, keďže kvalita uhlia dolovaného na Slovensku plne uhrádza uhlie ostravské, keďže žene nákladné a osobné vlaky hore najstrmšou traťou Slovenska na Kremnicu a Piargy.

Som zvedavý, či žiadosť národohospodárskeho sboru Slovenska bude ministerstvom železníc honorovaná, že totiž slovenským baniam zvýší sa dodávka uhlia o niečo a ako dosaváď bolo, keďže tieto bane trpia dovozom maďarského uhlia v prospech ostravského vývozu do Maďarska. Slovenské bane majú svojich slovenských baníkov, ktorí boli z maďarských baní vypovedaní a vyšupovaní. Títo majú tiež nárok pre seba a svoje deti na kúsok chleba. Je zrovna povinnosťou štátu na týchto usilovných, skrovných občanov brať náležitý zreteľ.

Slávny senát! Na Slovensku kríza mladej inteligencie slovenskej nabýva nebývalých foriem. Slovenskému remeselníctvu a obchodníctvu otázka táto nemôže byť lahostajná, lebo prevažná väčšina mladej inteligencie regrutuje sa z jeho lona. V úvahách o jej uplatnení je badať, že konec koncov ide proste o ľudí, ktorí majú dostať chleba. Tu by som žiadal, aby vláda začala uvažovať o umiestnení mladej inteligencie slovenskej na Slovensku. Viem, že je to problém, ale oddialiť sa nemôže a nesmie. Je veľmi nebezpočný práve tak, ako dvojsečná je zbraň neporozumených ľudí, ale pri tom nesmierne plných zdravej a dravej ľudskej energie. Živý tento problém slovenský je proste prinesený vývojom a my musíme sa podujať ho riešiť. Tu by sa mal vypracovať spoľahlivý plán, aby sme sa vyhli nedorozumeniu. I to viem, že dnes mladá generácia všade je vystavená účinkom zaneprázdneného zamestnania, ale Slovensko a Slováci musia na svojom tele odstraňovať nedokrevnosť svojej mládeže, lebo je to ich svätou povinnosťou.

Potom chcel by som pražskej vysokej byrokracii pripomenúť, že politika je nie vec jednouchá. Jej povahe vyhovuje v naších predstavách najlepšie demokracia, ktorá zakazuje deliť slovenské záujmy od záujmov ostatných zemí. Preto, keď prídu intervenovať kolektívne do Prahy slovenskí zástupci, som toho názoru, že reprezentujú čiastku občianstva slovenského a preto majú byť všade na pražských úradoch prijatí v prvom rade slušne a v druhom rýchle. Základný fakt snesiteľného politického života ostáva slušnosť a túto reklamujem i pre slovenských zástupcov od byrokracie. Len tak sa dá odstraňovať vzájomná nedôvera a len takto si predstavujeme budovanie československej vzájomnosti.

Konečne vraciam sa k prejavu pána prezidenta, ktorý povedal na 28. októbra. Strana živnostenská usiľuje o to, aby verejný život v republike sa ukľudnil a aby odstránené boly všetký živly, ktoré z verejných záujmov zámenou robia záujmy svoje. Preto plne kvituje jeho slová, lebo je presvedčená, že umožnia v týchto dobách vláde odstraňovať zlo a biedu. Preto rád verím, že len opomenutím nespomenul živnostensko-obchodníckeho stavu vo svojom posolstve, tieto 2 mil. občianstva československého štátu.

Slávný senát, v dôvere, že tu vytknuté veci budú v budúcnoročnom rozpočte perfektuované prehlašujem za stranu živnostensko-obchodnícku, že za rozpočet hlasujeme. (Potlesk.)

Místopředseda Votruba (zvoní): Dalším řečníkem je pan sen. Danko.

Sen. Danko: Slávny senát! Pri prejednavaní štátneho rozpočtu na r. 1931 s tohoto miesta vyslovil som obavu, prejavil som, že sa ma ujimá pocit bázne, keď sa v katastrofálnom položení občanov štátne výdavky zvyšujú. Bázeň, obava a vedomie odpovednosti neboly bezzákladné, lebo hľa, doba neblahými okolnosťami nútená odôvodnila a dala za pravdu proroctvu otčine verných a oddaných sŕdc a výsledky nášho štátneho hospodárenia zrejme a jasno dokazujú, že už i rozpočet tohoto k cieľu dochádzajúceho roku mal byť stvorený na zásade najprísnejších úspor a nemal byť naskrze zvyšovaný.

Jestli sme pred rokom s obavou pozerali na veci budúce, jestli sme dali výraz presveďčeniu v rozpočtovej debate roku minulého, že v tak ťažkých dobách, aké od niekoľko rokov prežívame, neslobodno štátne výdavky zvyšovať, tak pri prejednávaní budúceho rozpočtu i vzdor tomu, že je on nižší, pocit obavy a bázne ujíma sa nás v miere o mnoho stupňovanejšej, keď musíme uvažovať, ako bude možné tento rozpočet realizovať za okolností pripadne ešte o mnoho nepriaznivejších, než v akých žijeme teraz a do jakých nás neistá budúcnosť uprostred svetového zápasu postaví.

Rozpočet na r. 1932 je síce o 520 mil. Kč nižší od tohoročného rozpočtu, toto sniženie je však nie také, aké dnešné stupňované ťažké životné okolnosti vyžadujú. A ďaľšie sníženie rozpočtových položiek si doba a potreba vynutí sama, (Souhlas.) tak ako sa to stalo i v rozpočte bežného roku, keď mnohé osobné i vecné výdaje musely byť redukované, zarazené. Takéhoto nevyhnutného opatrenia je si vedomý i sám pán minister financií, keď v rozpočtovom výbore v posl. snemovni v hlásil, že nútnosť ďaľších úspor vyžaduje, aby bol reorganizovaný a racionalizovaný celý štátny aparát a tiež keď zdôraznil, že jestli by hospodársky vývoj mal nepriaznivý vliv na príjmové zdroje, bude treba previesť daľšie sníženie štátnych výdajov.

Že k tomu bude treba prikročiť, to prorokuje už dnešné mimoriadne ťažké nepriaznivé a nesnesiteľné položenie občianstva. Toto poznáme a so žialom a obavou pozorujeme my, ktorí chodíme medzi ľud, žijeme s ním, sme svedkami jeho nesmiernej biedy a tak radi by sme mu v jeho tiesni pomáhali. Sme však bezradní a ďalekí od prepotrebnej pomoci. Ťažko je bezradným slovom pomáhať. Slovo útechy, nábadanie k vytrvalosti a trpezlivosti už nestačí. Tu treba skutkov, tu treba chleba. Chleba, ktorý, povedzme si celkom otvorene, dá a musí sa stvoriť. Áno, takáto pomoc je všeobecne potrebná a stvorí sa prácou, zamestnaním a najprísnejšími úspornými opatreniami na celej čiare vo všetkých odvetviach súkromej i štátnej správy.

Niet slov na charakterizovanie, opísanie a vylíčenie ťažkého kritického a beznádejného položena menovite nášho drobného, už i pred tým zuboženého, avšak spokojného a beznáročného roľníka, sedliaka, robotníka. Spokojnosť mizne, lebo jú vzliská hlad a bieda a nedostatok, ktorý nútia žalúdok, aby vyjavil bez obalu svoje >ja<. A toto krajnými okolnosťmi vynútené vo väčšie, ba vo všeobecnosti predtým ostiechavé a bojacné >ja< výstražne a rozborčeným dôkazom hovorí k nám: Nezahrávajte si... neotáľajte... pomôžte hneď!

Štefán Drugda, statný sebavedomý roľník, sedliak, bydliaci tam pod ospievanou Poľanou v Detve-Hrinovej na Slovensku s o zvýšeným posvätným hlasom v mene a s oduševneným súhlasom svojich hovoril k nám na shromaždení roľnícke síly slábnu, ustávame, nemôžeme, nevydřžíme to... Ľud odkazuje poslancom, senátorom a ministrom, aby mu pomáhali v biede, lebo trpezlivosť je u konca, struna je veľmi napätá, praskne a bude zle.

Štefán Drugda hovorí za jednu obec, za seba, za svoju rodinu. Koľko obcí a koľko rodín je v podobnom beznádejnom položení! Či tisíce a tisíce našich dobrých ľudí právom nepoukazuje na svoju biedu? A ich bieda bola by lahčia, snesiteľnejšia, keby sa k nej nedružila i hrozná krivda a nespravodlivosť. A túto krivdu a nespravodlivosť musíme zdôrazniť a poukázať na ňu menovite v našich zákonodárnych sboroch.

Náš sedliak už i podľa písma dáva, čo je císarovo císarovi a čo je božieho Bohu. On tvrdo, krvopotne a rád hrdlačí, aby mohol dať štátu, čo je k jeho udržovaniu potrebné. Rád platí dane, lebo je k tomu zvyknutý a túto svoju povinnosť plnil a plní vždy, keď je k tomu čas a spôsoib. On vo svojom otroctve má smysel, vrelú lásku pre svoj rod a pre svoju otčinu a jej potreby. Keď však nemá, nemôže ani daň zaplatiť, ktoré ťažké položenie ho však duševne veľmi trápi a sužuje ho obzvlášte pocit krivdy a nespravodlivosti, keď vo svojej biede a strádaní zvie, že kým sa jemu berie posledná kravička, áno i posledný kus chleba z úst, zatiaľ sa jednotlivcom, boháčom, odpúšťajú obratom pošty miliony daní. Jestli dobrý chýr ide ďaleko, zlý ide ešte ďalej a ľud náš je dobre informovaný i o posledných podobných událostiach, ako ony prebehly tlačou, a že aký úsudok si o nich utvori1, to uhádne každý. Úsudok vyznieva pre >pánov< veľmi nepriaznivo a našou úlohou je, žiadať menovite p. ministra. financií, aby nám posvietil na pravý stav veci, aby sme tak i my, čo zástupci ľudu, mohli jemu podať vysvetlenie. Že ako sa menovite parlamentný činiteľ, senátor, poslanec v styku s ľudom cíti pri takýchto a podobných dotazoch, to netreba zvlášť vysvetľovať. Je zrejmé, že musí spolu s ľudom takéto prekrucovanie odsúdiť, s čím sa však ľud neuspokojí a právom nás ťahá k zodpovednosti, hovoriac: Veď ste tam a je vás dosť, prečo to dovolíte? Preto vo vedomí našej zodpovednosti chceme vo veci jasno a žiadame na otázku odpoveď. Táto otázka bola v našej tlači správne postavená takto: >Roľník platí dane... a železnice pracujú s deficitom. Ten deficit zase platí len sedliak z jeho poplatkov a predávači uhlia zarábajú miliony a pri tom ani len dane neplatia...< A tejto otázky sú naše dediny plné a nie je sa čo diviť, že je nespokojnosť veľká. Má byť prečo, keď sa ku biede druží ešte i krivda a nespravodlivosť. Trpezlivosť má svoje hranice a s trpezlivosťou nášho ľudu neslobodno takto zahrávať. >Zovnútorný pokoj nášho štátu je len dotiaľ zabezpečený, dokiaľ sedliakova trpezlivosť trvá, pomine-li tá, vtedy bude zle... Je pravda, že sedliactvo tiež samo čiastočne si zapríčinilo, že štát tento nie je spravovaný jeho politikou, jeho ľuďmi... Ale neslobodno si s trpezlivosťou roľníka priďaleko zahrávať. Tým menej nech si niekto myslí, že... roľník dá so sebou orať... Roľníci môžu byť otrokmi pôdy, ale nebudú otrokmi nespravodlivého zaobchádzania s ním. Je svrchovaný čas, aby správcovia štátu napravili všetko, kým je náprava možná, pre dobro občianstva a pre blaho štátu.<

V zastúpení širokých vrstiev roľnického ľudu zdôraznil som vo vyššie povedanom jeho neblahý stav a biedné, zrovna kritické položenie. Použil som snáď i tvrdšieho slova a vyslovil som sa priamo a snáď i hrubo, ale za neblahej dnešnej situácie ľudu ťažko je krášliť a vyberať hladšie slová. Ľudu je svrchovane pomoc potrebná a vysoká vláda i my všetci usiľujeme sa tú pomoc stvoriť, lenže spôsob a tempo tejto pomoci ani nás, menovite ľud naskrze neuspokojí. Vyskytuje sa otázka, či bude vôbec možná pomoc taká, aká je vskutku, a to veľmi potrebná.

Zemedelská komisia Národohospodárskej župy stredoslovenskej zaoberala sa a zaoberá sa stále otázkou pomoci nášmu roľníctvu a zdôrazňuje, že predovšetkým je treba radikálnej nápravy vo veciach úverových. Menovite u nás na Slovensku sú pomery úverové veľmi nezdravé a hospodárský život nivočiace. Zhubný účinok týchto neblahých pomerov pochodí z neprevádzania toho zákonného ustanovenia bývalého uhorského zákona a ešte teraz platného občianskeho práva na Slovensku, že vyšší než 8 % úrok vyberaný veriteľom, kedykoľvek a v akejkoľvek forme sa považuje za úžeru, je trestný a takto platené úroky má veriteľ dlžníkovi vrátiť. Príliš vysoký počet filiálok akciových bánk slovenských zdražuje režiu a nutí k vyberaniu vyššieho úrokomeru.

Vo vidieckych mestách často bankové početné filiálky oberajú tam pôsobiace peňažné ľudové ústavy o najvlivnejších a najzámožnejších občanov patričného kraja a ako kapitálovo silnejších prevádzajú sporitelnické a záloženské obchody a dávajú rôznym podnikom hospodársky nezdravé a neudržiteľné základy.

Nie je na Slovensku postarané o poskytovanie hypotekárneho úveru na druhé miesto v miere dostatočnej a ústavy, ktoré by sa týmto mohly zaoberať (roľnícke vzájomne pokladnice) na to nestačia. Poznám prípad, že Hypotečná banka na dotaz o úver odpovedela tak, že do patričnej obce úver neposkytuje. Tohoročná katastrófa a neúroda menovite na Slovensku je síce mimoriadnou pohromou, ale všeobecne malá úroda i mimo pohromy má svoje základné príčiny. Stále klesajúca výkonnosť zemedelských podnikov behom ostatných rokov je zapríčinená menovite poklesom cien zemedelských produktov, vedľa nepomerne drahých umelých hnojív. Zemedelské plodiny poklesly o 30 až 50 %, umelé hnojivá priemerne len o 10 %. Táto okolnosť vedie k ľahostajnosti a tým k menej intenzívnemu obrábaniu zeme. Roľníctvo, vidiac tak malé úspechy svojej neúnavnej práce a priamé ohroženie na majetku a existencii, stráca dôveru a chuť k podnikaniu, čo sa potom javí v konečnom výsledku tiež na úrode. To isté platí o výrobe rastlinnej a tiež o produkcii živočišnej, ktorá je postihnutá katastrofálne. Roľník trpí značné stráty a konzument nemá z toho osohu. Kým bolo možné, každý roľník predaj odďaľoval v nádeji na zlepšenie cien. Teraz však zadlženosť tiská k hromadnému odpredaju, nabídka sa zvyšuje a ceny hrozne klesly.

Tu nepomôže jedine lacný a čím výdatnejšie poskytovaný zemedelský úver a keď je dokázané, že roľnícky ľud pri správne vedenej úverovej akcii za niekoľko rokov aj 100 % zadlženie vyplatí, je potrebné otázku úverovú riešiť od základov a energicky.

Veľkú dôležitosť má a hľadanou pomocou roľníckemu ľudu bude i zemedelské družstevníctvo, ktoré je na Slovensku vo veľmi slabých začiatkoch a ktorému je treba venovať pozornosť a všemožne napomôcť jeho vývin, aby ním bolo ľudu pomožené tak, ako to príklad premnohých krajov Čiech a Moravy ukazuje.

Daňová otázka v dnešných ťažkých časoch je veľmi tvrdým orieškom. Odbornými kruhmi bol dokázaný nezdravý daňový systém na Slovensku. V dobe, keď sa priemyslu za jeho krízy odpisujú velké daňové povinnosti, v zemedelstve sa s najväčšou bezohľadnosťou vymáha každý halier, bez ohľadu na ohroženú existenciu danovníkovu. Výmery daňové ani dnes nevedia uspokojiť. Preto je bezpodmienečne potrebné, aby v týchto otázkach bol vzatý plný ohľad na návrhy Zemedelskej jednoty, ktorá beztohoto, aby ukrivdila štátnym záujmom, domáha sa spravodlivej ochrany stavu roľníckeho.

V daňových otázkach u drobného roľníckeho ľudu a vôbec u zemedelských podnikov musíme ísť ďalej, musíme vyčkať so zaplatením, poťažne vymáhaním daní. Musí byť povolený odklad zaplatenia daní a uskutočnené daňové moratorium.

Neslobodno zabúdať ani na umenšenie sociálnych tiarch, ktoré s otázkou zadľženosti roľníka, majiteľa pôdy úzko súvisia. Nemocenské a starobné poistenie, poťažne predpísané zaostalé poplatky sú skoro drakonickejšie vymáhané nežli dane. Zvyšujú sa o vysoké trovy exekučne a advokátske. Na veľmi prísne vymáhanie týchto príspevkov, že je všade toľko reptania a nenávisti proti tejto inštitúcii. Tu i tam sa vyskytnuvšie krikľavosti naskrze nemôžu vzbudiť lásku ľudu k tejto ináč dobrý cieľ majúcej ustanovizni.

O sociálnych vymoženostiach poťažne ťarchách bolo by treba mnoho prehovoriť. Sú ony veľmi často nespravodlivé, značná náprava v mnohom velmi potrebná a prísná úprava pri rozdeľovaní mnohých všelijakých podpôr a dôchodkov je nezbytne nútna. Takto specháme do neista. Tu musí byť učinená prítrž, lebo nie podpora, ale práca blaží a živí človeka. Mnoho, premnoho otázok smerujúcich k pomoci a lepšej budúcnosti nášho zemedelského ľudu by sme rádi videli riešený v rámci budúceho ročného rozpočtů. Kvitujeme s vďakou veci zabezpečené, ktoré však žiadúcnu a prepotrebnú pomoc a únavu biedy nášmu ľudu neprinesú, prečo apelujeme na patričné kruhy, aby najbližšie bolo podniknuté, čo je len možné, lebo záchrana je prepotrebná.

Zemedelská kríza zmenila sa v krízu všeobecnú, keď nemá sedliak nemá ani remeselník, ani iný. To už teraz uznávajú a hlásajú i ti, ktorí pred tým tomu nechceli veriť. To sa denne vskutuje na trhoch, jarmokoch, obchodoch, kde sa živnostníci často darmo ustávajú, so svojim tovarom, je tam mlkvo a ustarostnene sa vracajú často bez najmenšieho odbytu zpäť, a tak sa reťaz biedy a nedostatku zosilňuje. Týmto smutným a žalostným faktom je dostatočne odôvodnené naše úsilie pomáhať v prvom rade roľníctvu a na jeho pevných a nezvratných základoch stavať pevnú budovu, ktorú žiadna pohroma nepodlomí. To je naše prianie, to je náš bezzištný boj a my tento boj povedeme ďalej, lebo on upevní stavbu našej republiky Československej. Do rámca zemedelských požiadavkov patrí otázka všestranej, mravnej a hmotnej podpory ovčiarstva, a to jak zabezpečenie surovej produkcie ako menovite vlny. Na toto odvetvie zemedelskej práce na Slovensku sa tu v Prahe vôbec zabúda a je to vecou dôležitou a výživou mnohých ľudí na našich hornatých krajoch. Sýr, brindza nemá už teraz zahraničného odbytu, musíme ju doma upotrebiť. Vlny je u nás dosť a nie je pravdou, že by slovenskej vlny nebolo, lež kšeftári, ktorí ľudu platia len asi 3 Kč za kg, vyvážajú ju za hranice a my potom draho platíme anglické látky z našej vlny. Prosím patričných pánov a menovite pána ministra zemedelstva, aby venoval tejto otázke patričnú pozornosť, aby sa tá prejavila v budúcom rozpočte. Pri otázke zemedelského školstva nutno zdôrazniť rozdiel, ktorý sa v porovnaní so živnostenskými pokračovacími školami prejavuje.

V r. 1931 bolo hospodárskych škôl 971 a bolo na ne povolené 4,500.000 Kč, z toho sa však muselo bezohľadne ušetriť 400.000 Kč a vydalo sa skutočne 4,100.000 Kč.

Ministerstvo školstva a nár. osvety malo v r. 1931 2.050 živnostenských pokračovacích škôl a malo na ne rozpočtove zabezpečené 25,031.000 Kč. R. 1932 počíta s 1.012 ľud. hospodárskymi školami a je na ne v rozpočte 3,748.000 Kč, menej až o 752.000 Kč a na viac škôl ako v predchádzajúcom roku. Naproti tomu ministerstvo školstva počíta v budúcom roku s 2.100 živnostenskými pokračovacími školami a má na ne zabezpečené 24,390.000 Kč, len o 641.000 Kč menej ako minulého roku. Tento nepomer veľmi kričí a keďže je základom každej veci škola a vzdelanosť, žiadame právom, aby na zemedelské školstvo bolo v budúcom roku ináč a paritne pamätované.

Ťažké hospodárske pomery na Slovensku a v celej republike, kde ľud zarábal v lesoch a živil sa prácou okolo dreva, nutia nás úpenlive prosiť, aby sa v lesoch niečo podnikalo, ved práce je tam dosť. Miesto podpory v nezamestnanosti nech sa čistia lesy, upravujú cesty atď. Dobrá vôľa všetko zmôže. Tiež aby nebol ľud tak krute prenásledovaný pre drobné prestupky v lese, pre kúsok dreva alebo pre trochu suchého listia. Ponosy ľudu pre takéto malé vecičky sú časté a sa veľmi zle a nemile počúvajú.

Tiež sú trapné a nemilé sťažnosti ľudu a ochrane polovných revírov štátnych lesov a statkov, kde sú vraj na mnohých miestach pomery o mnoho horšie nko boly voľakedy. Nuž náprava je im potrebná.

Vo školstve máme boľastí veľmi mnoho. I toho roku zase staviame kategorickú požiadavku, aby na Slovensku vo vlastnom záujme sám štát staval školy. S potešením vítame zamyšľaný rozmach meštianskych škôl. Boľavou je otázka platov církevného učiteľstva, ktorá visí a ozaj čudne, že je to dosiaľ neupravené. Nie je to rozpočtová otázka; veď sa tieto personalie platia štátom už roky, prečo je tedy nemožné otázku riadne zákonom vyriešiť.

Soštátnenie školstva je tiež našou kardinálnou požiadavkou. Na započítaní vojanskej služby učiteľov do služebných rokov a do postupu rozhodne trváme a žiadame túto veľkú nespravodlivosť konečne už raz odstrániť.

Sľúbená reálka v Brezne, ev. fakulta v Bratislave a technika v Košiciach, to všetko sú odôvodnené potreby a nepostúpily ani márny krok dopredu.

U železníc mám tieto stručné pripomienky: Dráha Červená Skala-Marecany, postupuje síce, pracovalo sa tam do zimy, ale postupuje tam i šírenie alkoholu, keď na 1.500 pracujúcich bolo tam vydané 16 výčapných povolení. Lebo veľmi mnoho ľud po výplate sotva donesie domov groš a je to okres, kde sa podľa štatistického výkazu vypilo do roka za 27 mil. Kč alkoholu. Vieme, že železničná správa za to nemôže a vec odporúčame do pozornosti viac ministerstvu vnútra.

V mene nášho krásneho Považia a >Perly Karpát< v ňom - Trenčianskych Teplic - s dôrazom prosíme pána ministra železníc a pripojujeme sa k obsahu memoranda, zaslaného vláde, ministerstvu železníc, poslancom, senátorom atď., aby elektrická dráha Teplá - Trenčianske Teplice Kúpele nebola zrušená. My vieme, ktorí to poznáme, ako je tam elektrickej dráhy treba, ktorá je tam od r. 1909 zavedená, preto sa za vec rozhodne zasadzujeme. Od pána ministra vnútra bolo by za naše Slovensko všeličo prosiť. Vieme, že v rámci možnosti sa stará o všecko, neprosíme tedy, ale ho uisťujeme o našej oddanosti. Hlboko ľutujeme žialneho prípadu vo Frývaldove, súcitime s príbuznými obeťmi, odpovednosť však padá za všetko na svedomie nesvedomitých štváčov. Prajeme si, aby sme podobných prípadov nemali. Rozhodne a sebavedome odmietame všetky tak nízkym nedôstojným a zverským spôsobom tu v senáte odoznelé výroky komunistov, ktorí sa váženej a ctihodnej osoby pána ministra Slávika beztak dotknúť nemohli.

Štátne vydavky na r. 1932 sú vo väčšine kapitol štátneho rozpočtu sostavené a upravené úsporne. Musíme však zdôrazniť, že nás úspora pri jednotlivých položkách neuspokojuje. Nepopierame usilie a dobrú vôľu patričnych činiteľov, ktorou boli vedení snižovať výdavky štátu, ako je len možné, ale každodenná skúsenosť pri tom, alebo v onom odvetví štátnej správy nás učí a presvedčuje, že by tých výdavkov mohlo byť menej. Výdavky sú snížené, ale nie u všetkých kapitôl štátneho rozpočtu. Tak vidíme, že kap. 3. Predsedníctvo min. rady je zvýšená o 876.000 Kč, kap. 7. Min. spravedlnosti o 8 mil. Kč, kap. 8. Min. pre sjednotenie zákonov o 147.800 Kč, kap. 9. Najvyšší správny a volebný súd o 762.900 Kč, kap. 7.0. Ministerstvo školstva a nár. osvety o 3,633.000 Kč, kap. 17. Min. soc. péče o 7,529.000 Kč, kap. 22. Najv. kontr. úrad o 748.300 Kč. Okrem toho článkom XIV. návrhu finančného zákona je ministerstvo financií zmocnené úvernou operáciou opatriť obnos 300 mil. Kč na podporu nezamestnaných. Všetko to je ťarcha a zaťaženie veľké, nesnesiteľné, ktorému by sa najpriamejšími úspornými opatreniami snáď predsa len dalo vyhnúť.

Bolo i na tomto mieste senátu Národného shromaždenia už niekoľkokráť zdôraznené, koľko sa mohlo a môže usporiť i na stavbách, ktoré boly a sú veľmi často nepremyslené a neodborne podnikané a väčšinou sa nevyplácajú. Na takéto boly vydané desiatky milionov bez patričného výsledku, aby tie čo i len nepatrným úrokom donášaly osoh. Ťažko by bolo vyratúvať, ktoré sú to budovy. Je to však neodškriepiteľný fakt, aj iste každý máme podobné skúsenosti.

Všetky štátne kúpele v republike sú oficiálne ocenené na 50 mil. Kč. Svojho času vykazovaný čistý zisk ročný obnášal 800.000 Kč, to je menej než 2 zúročenia kapitálu. Dnes vieme, že sú výsledky ešte chatrnejšie, keď štátne podniky, až na tabákovú režiu, nedonášajú štátu skoro nič. Zo štátnych kúpeľov dovoľujem si pripomenúť Sliač, ktoré kúpele ležia na území, ktoré mám česť tu zastupovať. Keď z jednej strany s vďakou uznávame, že sa štát stará o moderné vybudovanie našich liečivých kúpeľov, čo vyzdvihujeme i u štátnych kúpeľov v Sliači, predsa je divné a tak sme o tom zo skúsenosti presvedčeni, že tak ohromné investície sú podnikané nerozmyslene.

Za takúto nepremyslene a neodborne podniknutú a prevedenú stavbu považujem a spomínam čo príklad reprezentačnú reštauráciu liečivých kúpeľov Sliač na Slovensku, ktorá čo čiastka 120 mil. nákladom postaviť sa majúcich budov, nákladom asi 20 mil. Kč bola vystavená a v roce 1930 svojmu účelu slávnostným spôsobom odovzdaná. Nebudem sa púšťať do podrobností, všeobecne je známo, že duní prázdnotou a štátu donáša málo, alebo nič a podobných prípadov je len v tomto odbore iste i viac. Takto sa ovšem nedá sporiť.

Zanedbané kúpele Sliač, čo liečivé reprezentačné miesto iste treba vybudovať. Spôsob a tempo mohlo však byť pomalejšie, lacniejšie a účelnejšie. Malo sa diať všetko rozmyslene, mohla a ešte vždy môže tam byť vytvorená kúpeľná kolonia, odkúpením priľahlých ľudových kúpeľov Kováčová, ktoré sú v blizkosti Sliače - sotva 6 km - a ktoré majiteľ - Národná banka úč. spol. v B. Bystrici - po prevrate i neskôr ministerstvu zdravotníctva k odkúpeniu ponúkal. Ministerstvo zdravotníctva však na kúpe nemalo záujmu a v tom smysle na nábidku odpovedalo.