Pánovia, s vašej strany zhusta počujeme okrídlené slovo, tú hnusnú propandu, že národ český učinil v záujme menšín viac, než k čomu bol viazaný mierovými smluvami. Snažne vás prosím, už v záujme uspokojenia vášho i mojho svedomia, vykážte nám číslica mi, ktore je to plus, čo ste nad vašu povinnosť poskytli, lebo moje počtárske vedomosťi ukazujú len na to, že ročná suma 1-1.5 miliardy Kč je minimálnou, o ktorú vy tunajšiu vrstvu maďarského národa skracujete.

Kým ministri školstva tej ktorej doby stále odrhujú gramofonovú dosku, že v plnej miere stará sa vláda o kultúrne potreby maďarskej národnej menšiny v Československu a že je zaistený i rozmach maďarskej kultúry, kým chór československých väčšín, štatistov vlády, stále hudie bájku tisícročného útlaku Slovákov a s vymyslenými zámery po ukazuje na Slovakov békésszkých, ktorí narosto mimochodom rečeno ani v dňoch vajvážnejšej krizy nepoznali taký stupeň hmotného strádania, hladu a nedostatku peňazí, v ktorom sa Maďarstvo v Československu už od desať rokov ocita dotiaľ byrokracia školskej vládnej správy, zariadená na odnárodňova nie, jedna po druhej zatvára naše ľudové školy maďarského jazyka. Dáta národnostné zo sčítania ľudu r. 1930 sú ešte síce neznáme, ale toľko je isté, že štatistika tá nebude môcť zašantročiť prírodný prírastok Maďarstva, a nebude ho môcť zašantročiť ani celé vojsko dobre inštruovaných sčítacich komisárov, ani štatistický úrad, a ani učené ženy, vyšlé z českých ústavov pre porodné asistentky nebudú môcť robiť československé deti z detí maďarských matiek. Prez to všetko počet maďarských ľudových a meštianskych škôl stále ubýva, ako to vychádza na javo z publikácií štatistického úradu. Príručka štatistická z r. 1928, str. 13, tabulka I. 20. Vidíme tam, že v republike bolo v r. 1924 1.696 meštianskych škôl; z toho malo by byť maďarských 90, avšak je ich len 17. Počet maďarských ľudových škôl napriek prirodzeného pribývania obyvateľstva s roka na rok sa zmenšuje, kým počet škôl českých v obciach rydze maďarských stále vzrastá a maďarské deti lákajú sa do týchto škôl hmotnými výhodami a dary.

Kde ani to nepomáha, tam sa dajú do práce prostriedky nezahaleného násilia. Od cirkví a obcí, vydržujúcich školy, požaďujete výstavbu nových moderných školských palácov, a kedze tieto peňazí nemajú, postavíte štátne školy na štátny náklad z naších berných halierov a konfesijné školy jednoduchu zatvárate. V novej škole samozrejme pôsobí už učiteľ český.

Historikovia modernej doby a naše deníky zaznamenajú a zvečnia toľko smutných prípadov so dňa na deň, že proti tomu turecké >áfium< je slabým aspirinom a nariekanie Tinódi Lantos Sebestyéna sú nevinné nápevky. V tých to moderných kronikách, ktoré ani ne pokusili ste sa úradne vyvracať, môžeme sa dočítať, že podľa výkladu demokracie československej stvorila národná rovnoprávnosť najnovší typ maďarskej školy, jejž meno, titul a charakter je maďarský, avšak vyučuje v nej a vychováva český šulmajster, ktorý maďarčine buďto vôbec, alebo len trochu rozumie, akým je riaditeľ gymnázia v Berehove, Čech Lopour.

Maďarské deti, vnútené do českej školy, nemôžu sa vo svojej maternskej reči ani očenáš naučiť od duchov ného svojho vierovyznania, lebo demokracia československá nestrpí, aby dieťa vyučované bolo svojmu náboženstvu v jazyku materinskom. Príkladom toho je prípad vo školách v Užhorode. České a rusinské školy v Užhorode navštevuje mnoho detí náboženstva reformovaného a keďže duchovný náboženstva reformovaného tieto jazyky neovláda, preto deti maďarské náboženstva reformovaného k najväčšej ra dosti hlasateľov pokrokárskeho a bez náboženského vychovávania nie sú účastné nábožensko-mravnej výchovy, ale rastú ako drevo v lese, lebo duchovný nemôže vo svojom byte nahradiť vyučovanie náboženské a ucpať tým medzery takto vo vyučovaní nastalé, akokoľvek by tomu chcel. A to všetko robia synovia toho národa, ktorý sa ne štíti nazývať národom veľkého Komenského. Myslím, že keby tu medzi vámi povstal nový Komenský, núž asi tak by utiekol z tejto československej demokracie, ako svojho času utieko prvý Komenský pred absolutizmom do Sárospataku medzi Maďarov. Pre maďarskú menšinu zamestnania hlavne zemedelského nepostavili ste dosiaľ ani jedinú zemedelskú školu. Čo ho niet, o tom nemožno ani hovoriť a preto o tom viac ani nepremluvím.

V otázke stredných škôl má minister školstva obľúbenú sentenciu, že vraj menšinové Maďarstvo potrebuje najmä škôl obchodných a živnostensko-odborných, lebo reálne gymnázium a iné typy strednej školy vychovávajú beamtrov, maďarská mládež však má miesto v povolaniach voľných.

Je to veta naprosto znásilnená. Počiatkom svojej reči ciferne som vykázal, aký počet maďarskej mládeže musel by byť v hmotnom záujme Maďarstva, avšak i v záujme štátnej administrativu umiestený v úradníckom sbo reštátnej administrativy.

Z takýchto znásilnených názorov vychádzajúc pokladá vládny režim za prirodzené, aby zo stavu 387 stredných škôl a učiteľských ústavov bolo maďarských len 10, ač malo by ich byť najmenej 22. Z 91 učiteľských ústavov malo by byt maďarských najmenej 4-5. Na miesto toho mali sme dosiaľ po dobu 10 rokov jeden učiteľský ústav riadový a po veľkých nesnádzach otvorený bol v roku minulom štátny učitelský ústav maďarský. Nedostatok učiteľov nabýva katastrofálnych rozmerov a v úradnom vestníku ministerstva školstva môžeme v.r. 1931 čítať také súbehy na učiteľske miesta, dľa ktorých v nedostatku uchadzačov s príslušnou kvalifikáciou môžu sa uchádzať tiež stredoškoláci bez kvalifikácie. Pánovia, tieto pomery sú hanbou pre generálnu kulturu československú, lebo ajhľa, vraciame sa k systému šulmajstrov.

Že však maďarskej mládeži náležalo by viac stredných škôl, než koľko ich je, vysvitá to tiež z národnostnej štatistiky stredoškolákov, dľa ktorej v škol kom roku 1930/31 navštevovalo maďarské stredné školy len 3.318 študentov, kým 879 maďarských študentov muselo navštevovať strednú školu československú, 247 maďarských študentov nemeckú a 200 maďarských študentov strednú školu rusínsku. Nuže, ihneď tu máme maďarskú školskú mládež, vystačujúcu pre 4-5 maďarských stredných škôl. Pričítame-li k tomuto počtu stredoškol ské deti bojácnych rodičov, súcich v ktoromkoľvek ohľade v závislosti od štátu, ktorí sami páchajú násilie na dušiach svojích deti, aby sa mohli zaľúbiť reprezentantom moci a posielajú svoje deti do škôl československých, aby sa deťom >lepšie darilo<, vidíme jasne, že nestačilo by tu ani 20 maďarských stredných škôl.

My bysme mali naše deti posielať do maďarských škôl už preto, aby sa im >lepšie darilo<. Nielen preto, že by takto účastné boly rozsiahlejšieho, lepšieho a systematickejšieho vyučovania, ale i preto, lebo Česi budú nam museť dať miesta vo verejných úradoch, ktoré nášmu národu patria, a potom bude sa dariť, tomu, kto absolvoval školu maďarskú.

Ešte hroznejšie sú pomery na poli vyšších škôl ochodných, vyšších škôl priemyselných obchodných kurzov, obchodných škôl a iných odborných škôl, ktoré v r: 1930/31 navštevovalo úhrnom 253.509 chlapcov a dievčať. Národnostnú štatistiku týchto školákov ministerstvo z opatrnosti nevydalo, vieme len toľko, že maďarské odborné školy navštevovalo 3.348 žiakov, ač slabo počítajúc z 253.509 žiakov bolo iste 12.000 maďarských mladíkov a tedy 8.600 odborných školákov maďarske, národnosti vnucujú do cudzích škôl českých a nemeckých. Ajhľa do neba volajúci dôkaz československej demokracie, kultúry a slobody vyučovacej.

Slobodu vyučovania charakterizuje i to, že Maďarstvo za svoje vlastné peniaze snahy cirkví, zvlášte cikvi reformovanej po sriadení cirkevneho učiteľského ústavu s vyučovacím jazykom ma arským.

Maďarskej univerzity, maďarskej vysokej školy niet a tak o tom ani nemôžeme hovoriť. Avšak so žialom musíme konštatovať, že vládny režim nesriadil pre maďarskú univerzitnú mládež, na vštevujúcu české a nemecké vysoké školy, ani jediné štipendium, aby maďarskú mládež v študiách podporoval, ale do služieb českej kultury stavia i maďarskú nadáciu Pálffyovskú, o ktorej i pán minister zahraničia Beneš konštatoval vlani, v dobe vyjednávaní v Paríži, že toto imanie náleží maďarskej menšine. Na vysoké školy, university a techniky vynakladá štát 165.400 Kč, z tejto sumy však vec maďarskej vysokej školy neobdrží ani haliera. I to je demokratická rovnosť!

Ustanovizne sociálnej pečlivosti študentskej podporuje vláda obnosom 10 mil. 656.000 Kč, z ktorej sumy náleží maďarskej študujúcej mládeži 600.000 Kč. Vo skutočnosti je tomu tak, že naši mladíci neobdržia z tejto podpory ani na jednu polievku, ani na jeden pár bot.

Ochranu umeleckých pamiatok dotuje štát 6,690.000 Kč, avšak z tohoto obnosu nedostane sa ochrane umeleckých pamiatok maďarského vzťahu ani haliera. Ač rodný dom Rákoczyho v Borsi, jeho kaštiel v Nagysarisi zaslúžily by si pečlivosti nielen s hľadiska dejin maďarského národa, ale už v záujme všeobecných dejín ľudstva.

Z obnosu 32,628.000 Kč, venovaných na podporu umení, náležalo by Maďarstvu 2,000.000 Kč. Naproti tomu naši maďarskí spisovatelia nedostanú nič, naše výtvarné umenie nič, naša hudba nič, a naše divadelníctvo len odrobinky. A predsa z 18,000.000 Kč, venovaných podpore divadelníctva, náležalo by nám právom 1,000.000, z literárnych odmien 1,380.000 Kč náležalo by nám 80-90.000 Kč, z podpory 7,451.000 Kč, venovaných hudbe, náležalo by nám právom 400.000 Kč.

Nie je mojím úkolom poukazovať na to, koľko by mali z týchto podpôrnych verejných položiek obdržať Slováci a Rusini, Domnievam sa, že to bude o nie čo viac ako nič, čo oni dostanú v dobe, kedy napriek najhroznejše, hospodárskej mizerie dostáva sa zo slovenských, rusínskych, židovských a maďarských berných halierov desiatky milionov na podpory emigrovaných Ukrajincov, na ich universitu, zemedelskú vysokú školu a na ích sociálnu pečlivosť.

V službách odňárodňovacej politiky je postavená i armáda. Ročne 70.000 nováčkov tiahne do kasárieň, z týchto asi 4.500-5.000 maďarských vojačkov putuje z južných hraníc republiky do Prahy a Čáslavi, aby sa tam naučili českému komandu. V nedostatku maďarských dástojníkov a poddôstojníkov ob drží 5.000 maďarských nováčkov český výcvik, musí lámať český jazyk, chce prosperovať. Čechyzovaniu otvára sa tu nekonečné pole, veď z tých vojnu vyslúživších 4.500-5.000 mladíkov, kto rí sa ročne od vojska ku svojm ďari. Taká to je tá československá rovnoprávnosť a demokracia v právach.

Teraz pozrime, ako vypadá táto rovnoprávnosť a demokracia na poli života hospodárskeho a vezdajšieho chleba. Dnes, žial, je to zo všetkého najdôležitejšie. Vládny režim a jeho hospodárska politika je i tu len v jednom smere dôsledný a plánovitý a táto hospodárska politika nie o veľa liší sa od vyberania daní za tureckej invázie. V dobe tureckého poddanstva v jednom týždni paša budinský a v druhom týždni zasa paša velkovaradinský exekvoval ubohý ožobračený ľud po dedinách, dnes berný exekútor podáva kľučku exekútorovi pokladnice nemocenskej, aby vzali posledný skrovný kus nábytku, perinu, stroj na sečku a kravu, lebo peňazí nieto nikde a dražiť nemôže nikto. Po tejto stránke je už maďarský gazda na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi a madarský živnostník naprosto rovnoprávny so slovenským, rusinským gazdom, maloživnostníkom a obchodníkom župy oravskej alebo na Verchovine. Vláda pri svojej zaslepenej hospodárskej a finančnej politike zdá sa, že nemá ani kedy, aby sa starala o zachovanie a udržanie bernej spôsobilosti občanov. Za takýchto okoľností márme stavia vlády vyvážené rozpočty. Pokladám za ne možné, že by pán minister financií postižený bol takou duševnou slepotou, že by nevidel a nepostrehnul, že preliminované dane nebude môcť žiadnym spô sobom vydobyť. Berné dražby sú už od mesiacov v celých krajoch jalové, minister národnej obrany a minister za hraničia však chce peniaze na kanóny, tanky, lietadlá a na reprezentáciu v cudzine.

Ač s ochotou podpisujem pravdu, že dnešná hospodárska svetová kríza ide do tak veľkých rozmerov, aké tuná snáď ešte nikdy neboly a že ruinu nášho tu zemského hospodárskeho položenia za príčiňujú tiež faktory cudzozemské, vymykajúce sa našej moci, nemôžem však pospiechať k sofizmu, že teraz už len so založenýma rukama musíme čakať buďto na zlepšenie, na pečeného holuba, alebo na definitívnu kataklizmu.

Cesta a spôsob pomoci je na ruke. Reprezentanti Maďarstva už celé desaťročie hlásajú, že armáda republiky, a interná i externá reprezentácia republiky sú predimenzovane. Ráčte tedy v týchto položkách učiniť také škrty, aby nielen zvyšovanie daní stalo sa zbytočným, ale aby sa mohlo uvoľniť tiež na bernom šrofe, ktorý mrzačí po platníkov, stávajúcich sa už inzolventnými. To by bola prvá pomoc pre poplatníkov.

Druhým stupňom by bolo, aby vláda štátu začala už vážne so sanovaním súkromých hospodárstiev. Čo sa na verejných dávkach a taxách na sociálne poistenie vybere, ráčte z väčšej časti vráťiť súkromému hospodárstvu vo forme podpory, lacného úveru atd.

Hospodári, živnostníci a obchodnici štátov súsedných zistili aspoň toľko, že ich vláda sa o nich stará, čo vyvolá aspoň prospešný morálny účinok. U nás v Československu stará sa o verejné hospodárstvo len berný exekútor a žiadna iná pozemská bytosť.

Dochádza síce i tuná k určitým opatreniam, aby sa niečo zdálo, akou bola aj podporná akcia živelnými pohroma mi postižených gazdov na Slovensku a v Podkarpatske, Rusi na základe zvlášt neho zákona, odhlasovaného v júni. Ale čo sa nestalo? Asi pred štyrma ťýždňa mi bolo treba podporný úver zvýšiť s poukazom na zvláštne škody na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, z čoho racionelne dôsleduje, že obnos povolený v júni bol vyčerpaný protekcionárským zemedelstvom zemí historických, ktoré zemedelstvo však tohoto roku nie len že žiadnych živelných pohrôm ne utrpelo, ale malo tak dobrú úrodu, na ktorú sa už od rokov nepamätá. Maďarský gazda na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi však v stejnej dobe musel kúpiť obilné osivo za úžernícke ceny a nemohol-li si ho kúpiť, nechal svoju pôdu úhorom.

Pánovia, o tohoročnej osevnej akcii na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi nemožno ani žartovne povedať, že by boly v nej bývaly uplatňované zásadné smernice agrárnej politiky.

Po stránke podchytenia zemedelstva nečiní vláda nič, ani toľko, koľko uči nilo súsedné chudobné a zmrzačené Maďarsko. Čítame stále chvalospevy v českých listoch o ovoci v Ťačeve, pri čom podľa vašich listov chybou je len to, že sa ono nebalí odborne a tedy nemá v cudzine odbytu. Nuže povedzte mi, či ste tam vyslali len jediného ovocnárského inštruktora, aby on náš ľud na učil, ako sa má ovocie odborne baliť? Nie. Čo ste učinili v záujme toho, aby rusinské hrozno a víno našlo si cestu do Poľska a štátov severných? Nič. Zmietajúci sa vývozný český priemysel sklenársky, textilný, a strojársky podporujete tarifálnymi výhodami, vracanim daní a tedy premiami, avšak ani nepomýšľate na to, aby sa stejných podpôr dostalo hroznárstvu, vinárstvu a vývozu ovocia v Podkarpatskej Rusi. A predsa zatvorí-li sa česká skláreň alebo textilka na jeden rok, z toho žiadna zvláštna galiba pre priemer provozu nevzijde, za rok môže prácu znova zahájiť, ale nechajú-li vinári svoje vinice jeden rok nevzdelané, vtedy nesoberú tam po dobu desať rokov ani jediného hrozna.

Ale vláda nečinne so založenýma rukama hľadí na zmietanie a zkomieranie vinárskych hospodárstiev, nemá jediného slova k tomu, že hrozno a víno odpredáva sa už od rokov pod výrobnú cenu. A vláda nezakazuje ani dovoz umelých vín a ich tuzemskú výrobu náležite, nečinne hľadí na rozširovanie patokov vínom nazvaných, čo však už i s hľadiska verejného zdravotníctva musí byť čo najvážnejšie odsúdené.

To, čo činí vláda v záujme racionalizácie chovu dobytka, a pre rozmach mliekarského hospodárstva, to sa rovná nule. Veď rozpočet zaraďuje k tomu účelu tak nepatrný obnos, že už i podľa názoru českých obchodníkov nemožno tejto výrobe z tohoto obnosu ani vážnu propagandu urobiť. Totiež platí aj o zanedbávaní drôbeže a búrca morušového.

Vec pokusného zemedelstva a organizácia poradných kancelárií zemedelských vo vzťahu maďarskom nemôžu prichádzať v úvahu, lebo ako sa zdá, československá vláda nemá záujmu na tom, aby maďarský gazda viac a lacnej šie produkoval, ač štátny záujem by tak kázal.Použijte stavobných nákladov prepychových ministerských a vyslaneckých palácov na úhradu prvotriednych potrieb zemedelských, lebo len tým osožíte v pravde štátu.

Avšak pozrime krátko na výsledky hospodárenia štátnych lesov a zemedelských statkov. Ihneď uvidíme, prečo tak nečinia u nás príslušníci českej agrárnej strany. Uvidíme, že oni sú iným zaneprázdnení. Štátné lesy a statky uzatvárajú rok 1930 svoj provoz čistým ziskom 7;284.400 Kč podla štátneho záverečného účtu. K tejto krásnej číslici dostaly sa však tak, že započítaly do tohoto zisku tiež zisk oravského komposessorátu 1,200.000 Kč, ďialej zaknihovaly z leszniej reformy jakožto užitok zo štátnych lesov 11,500.000 Kč a započítaly na nové investície a pomôcky 30,500.000 Kč. A predsa u súkromých podnikov vedených obchodne neexistujú >zisky z lesnej reformy<. To nie je výsledok práce hospodárskej a tedy nemôže to byť započítané do dôchodkov. Doplnenie inventára však účtuje sa v súkromom hospodárstve na úkor bežných výdajov. Aplikujeme-li tieto zásady tiež na hospodárenie štátnych lesov a statkov, neobdržíme 7,000.000 čistého zisku, lež 19- až 20milionový deficit. Je to sebaklam. Ale podívajme sa, prečo?

Ač koncedujem, že dnešnú zvlášte vážnu krízu lesných a zemedelskych hospodárstiev pociťujú i štátne podniky podobného odboru; stejne musím mať na mysli i to, že za berný základ z každého jutra pôdy malorolníkove, ktorý produkuje zanepomerné horší a nepriaznivejších pomerov, než statky štátne, bere sa 1,200 Kč výnosu. A preto vykonávame i v záujme štátu užitočnú prácu, pátrame-li po pričinách horentného deficitného hospodárenia štátnych statkov. Už pri povrchnom skúmaní a priehľade rozpočtu a záverečného účtu je nápadná prvá sťažajná chyba: u štátnych hospodárstiev je veľká hypertrofia úradníctva. Každé štátné hospodárstvo, každý majer a dvor má samostatnú a úplnú správu a objekty tie sú preľudnené armádou riaditeľov, miestoriaditeľov a kontrolorov. Mimo týchto však spotrebujú riaditeľstvá a ústredné generálné riaditeľstvo štátnych lesov a statkov 31,762.200 Kč, ktorý obnos odpovedá 5 % úhrnného výdavku. Správa štátnych statkov stojí asi trikráť toľko, než samo ministerstvo zemedelstva so svojou spotrebou 11,500.000 Kč. Už to samo je krikľavým príkladom na to, ako sa nesmie hospodáriť. Avšak hodí sa to k tomu, aby česká agrárna strana mohla rozdávať úrady a obročia.

Tieto zbytočné výdavky zaťažujú však každý hektar štátnych statkov iba asi 32 Kč, a tedy činia iba malú kvótu tohoto horentného deficitu. Príčinu vysokého schodku musíme hľadať v neodbornom vedení štátnych hospodárstiev. V následujúcom nechcem sa zaoberať vadami hospodárenia štátnych lesov a statkov, lež chcem len posvietiť do tajností hospodárstva týchto statkov, ktoré tajnosti i naše zemedelstvo bližšie zaujímajú.

Úspory v závodoch štátnych statkov a lesov na r. 1932 činia voči rozpočtu v r. 1931 10 %, ciferne tedy 8,816.800 Kč. Avšak ceny a pracovné mzdy klesly a tedy suma naznačená ako úspora je každým spôsobom nedostatočná. V závode zemedelskom však nesmie sa brať v úvahu len pokles cien predmetov spotrebných, ale tiež musí sa prizerať k pri spôsobeniu výrobnej methody k pomerom výnosovým. Je všeobecne známy fakt, že následkom nepomerného poklesu cien zemedelských produktov stratily výnosnosť určité výrobné methody, ktoré sa v dobe konjunktury rentovaly. Veď dnes už i niekdajší apoštolovia umelého hnojenia podrobujú revízii svoje učenie.

Aplikujeme-li to na provoz štátnych zemedelských závodov, nemôžeme nevidieť, že štátné zemedelské závody môžu vykázané rozpočtové úspory do cieliť už na umelom hnojive. Zda sa po tejto stránke fakticky niečo deje vo štátnych zemedelských závodoch, nemožno z velikánskych číslic z rozpočtu konštatovať. Pravdepodobne nedeje sa nič, ved štátne statky boly už v minulosti najlepšími spotrebiteh umelých hnojív a zostanú nimi dotiaľ, dokial' methody stranícko-politického virtšaitovania, je hož záujmom je veľký odbyt umelých hnojív, nebudú vystriedané zdravou, odbornou hospodárskou methodou.

Uprílišnená byrokracia a zbytočná spotreba umelých hnojív však ešte vždy nemôžu vyvolať také schodky, aké tu vskutku sú, a ktoré môžu povstať len správou laickou, po prípade neverným šafarením. Faktom je, že na štátnych statkoch gazdujú iba ľudia českej agrárne strany, kontrolu vykonávajú tiež ľudia českej agrárne strany a už to samo je veľmi výmluvné, každopádne výmluvnejšie, než dodonaistické položky rozpočtu a účtu záverečneho.

Rozpočet oddeľuje štátne pašienky a lúky od plôch zemedeľských a výmera pašienkov a lúk je skoro tak veľká, ako oračín. Čistý výnos pašienkov a lúk je podľa rozpočtu minimálny. Faktický výnos však musel by sa ukazovať v chove dobytku, resp.v dobytkovom hospodárstve zvlášte vykazovanom. V čistotom výnose plôch zemedelských, ornej pody zaradený je však obvykle tiež výnos z chovu dobytka z poloviny a tedy podľa toho musíme tiež počítať s výnosom štátnej ornej pôdy. Podľa rozpočtu však hektárový výnos štátnej ornej pôdy činí len 1.441 Kč. Bereme-li z toho polovinu ako výnos chovu dobytka, zbýva 700 Kč na výnos hospodárenia na ornej pôde, čo odpovedá 5 q pšenice, ač český priemer podľa štatistiky československej činí v rokoch normálnych 17 q pšenice; prepočítaný na zemiaky 20 q, zemský priemer činí 130 q, alebo prepočítaný na cukrovú repu vynáša štátne zemedelstvo 65 q repy, kdežto zemský priemer činí 250 q. Ajhľa, takto >gazduje< byrokracia štátnych zemedelských závodov.

Prehliadame-li ďalej detaily rozpočtu, vidíme, že v území riaditeľstva štátnych zemedelských podnikov v Bratislave je spachtované 9.403 ha, za 2 mil. 260 Kč za žial rozpočet hlboko mlčío tom, kdo sú ti šťastlivci, ktorí na najúrodnejšej pôde republiky platia také nájomné z hektaru, ktoré by zaplatili gazdovia i napriek kríze za hektar planejšej pôly.

Zpomedzi štátnych zemedelských závodov, ležiacich na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, uvádza dopodrobna príjmy, výdavky a čistý zisk len riaditeľstvo v Žarnovciach, a čo do výdavkov, príjmov a zisku z ostatných 22.813 ha statkov nenachádzame ani zmienku. Ústredné riaditel'stvo štátnych lesov na otázku o tejto veci položenú odpovedalo, že údaje hospodárenia takmer 23.000 ha ornej pôdy vyznačené sú pri lesnom hospodárstve, je to však jednak poznámka súkromá, a i keby sme ju jednak prijali za vierohodnú, takto pôsobí galiby pri vypočítaní výnosnosti lesných hospodárstiev.

Prv než by som sa púšťal do analyzy hospodárenia na plochách podrobených jednotlivým riaditeľstvám zemedelkých statkov, pozrime na jeden moment do tých kapitôl rozpočtu, ktoré udávajú hospodárenie zemedelskej školy v Uhřiněvsi na ploche 515.74 ha. Tento závod docielil z ha 4.740 Kč výnosu, z čoho 2.070 Kč 44 % pripadá na výnos z chovu dobytka, ostatné je výnosom pôdy.

90 hektarové hospodárstvo nemeckej zemedelskej školy v Dečíne a Libverde vynáša z hektaru 5.390 Kč, z čoho na chov dobytka pripadá 2.590 Kč, t. j. 47 %. Štátné pokusné stanice zemedelské vykazujú vo svojom hospodárení taktiež výnos 4.575 Kč.

Pri závodoch práve zmienených nesmieme zabúdať na to, že zemedelské školy a pokusné stanice neprevádzajú hospodárenie raciomálné, lebo veď mu sia pestovať tiež za účelom názorného vyučovania a pokusov také plodiny, ktoré v dôsledku zmienených pomerov buďto málo alebo nič nevynášajú. Prez túto nevýhodu tieto školy predsa len vyhospodária z pôdy 4.500-4.700 z ha. Český agronom Dokládal vo svojej knihe Racionalisace zemědělstva<. roz vrhuje zemedelské plochy vo 4 skupiny,

Do skupiny A. patria plochy repárske, do B. plochy obilnárske. Výnos pôdy vo skupine A. stanoví z ha v 31 q pšenice alebo v 156 q v zemiakoch, vo skupine B. z ha 24-30 q v pšenici alebo 125.61 q v zemiakoch.

Naproti tomu podľa štátneho rozpočtu riaditeľstvo štátnych zemedelských statkov v Prahe vykazuje z pôdy, spravovanej vo vlastnej rezii, výnos 3.261 Kč z ha. Z toho po srážke 50 %, pripadajú cej na chov, zbýva jakožto výnos v hektaru v plodinách 1.680 Kč, čo odpovedá 13 q pšenice alebo 80 q zemiakom, a to velmi špatne počítajúc.

Ostatné štátné zemedelské riaditeľstvá vykazujú z ha následujúce výsledky: Frýdek 2.294 Kč, Liberec 1.616 Kč, Třeboň hospodárstvo rybárské 951 Kč, Žarnovice 893Kč, Brandýs 657 Kč. Z týchto hospodárstiev hospodárstvo frýdecké a liberecké odpovedá asi drzobným, pôdným a klimatickým pomerom školy dečínsko-libverdskej, ostatné sú z väčša hospodárstva horské, ktoré Dokládal zaraduje do skupiny D. pre ktorú počítá, výnos 11.35 q pšenice, alebo 61.63 q zemiakov v cene 1.475 resp. 1.352 Kč.

Len k vôli kuriozite zmieňujem sa o tom, že najskrovnejšia zo zemedelských pokusných staníc, horská stanica domanická, dosahuje z ha 2.000 Kč na ploche z väčša pašienkovej. Hektarový výnos nasledujúcej pokusnej stanice vo Veľkej Bakte činí na ornej pôde 3.130 Kč.

Nie inšie, ale priamo katastroiálne pomery sú v štátnych rybných hospodárstvach. Štátne rybné hospodárstvo v Třeboni s rybníkmi 10.908 ha nesie 907 Kč, z čoho čistý výnos je 221 Kč z ha.

Tak vypadá, panovia, hospodárenie na štátnych statkoch, z čoho musíme odvodiť poučenie, že hospodárenie na štátnych statkoch vedú buďto laici bez akýchkoľvek odborných vedomostí, ale bo najväčší hriešnici sveta. V obidvoch prípadoch nesie zodpovednosť česká agrárna strana, lebo exponenti tejto strany sedia vo správach štátnych statkov, oni kontrolujú systém a modality hospodárenia.

Avšak s ochotou obraciam mincu na stranu druhú. Uverím, že štátne zemedelské závody vynášajú z ha len 700 až 800 Kč, a racionálny chov rýb len 907 Kč. Avšak tážem sa pána ministra financií, akým právnym titulom počítajú jeho podiadené berné úrady s katastrálnym výnosom ako základom dani 1.200-1.300 Kč z ha, na zavodnených alebo následkom sucha vypráhlych po zemkoch v Medzibodroží?

Teraz preberem zkrátka berné anomálie. Uznám-li výnosnosť štátnych stat kov za pravdivú, musím konštatovať, že finančná správa vyrubovala dane od počiatku kríze hospodárskeho odbytu a tedy od 3-4 rokov na základoch na grostofiktivnych a zo vzduchu priťažených. Povinnosťou finančnej správy je tedy, túto osudnú chybu napraviť tým, že daňové nedoplatky, ktoré vzišly na základe nesprávneho vyrubovania daní, podrobí dôkladnej revisii, značnú ich časť odpíše, povolí platebné moratorium daňovým nedoplatkom shľadaným srprávnymi, a zvlášte ihneď zastaví berné exekúcie, a to najmä preto, lebo dražby sú bezyýsledné, a uspokojí sa hypotekárnym zaistením daňových nedoplatkov.