Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1932.

III. volební období.

5. zasedání.

Tisk 694.

Návrh

senátora Adolfa Šelmeca a druhov

na doplnenie zákona zo dňa 10. dubňa 1930 o stavebnom ruchu, čís. 45 Sb. zák. a nar.

Podpísaní navrhujú:

Senáte, ráčže sa usniesť na tejto osnove zákona:

Zákon

zo dňa ………………………………,

ktorým sa doplňuje odst. 1. §u 64 a odst. 2. §u 65 zo dňa 10. dubňa 1930, čís. 45 Sb. zák. a nar. o stavebnom ruchu.

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

Odst. 1. § 64 zákona o stavebnom ruchu zo dňa 10. dubňa 1930, č. 45 Sb. z. a n. pozmeňuje sa, poťažne doplňuje sa, že bude znieť takto:

»Za konstruktivní provedení, bezpečnou obyvatelnost a zdravotní nezávadnost ručí před úřady osoba stavbu provádějící, zodpovědná podle platných stavebních řádů a statutů, upravených ve smyslu zrovnoprávnění staviva dřevěného se zděným.«

§ 2.

Odst. 2. §u 65 zákona o stavebnom ruchu zo dňa 10. dubňa 1930, č. 45 Sb. z. a n. pozmeňuje sa, poťažne doplňuje sa, že bude znieť takto:

»Volba stavebních hmot jest ponechána volnému uvážení stavebníka, nesmí však býti na újmu trvanlivosti a vzhledu budovy a jejího okolí. Krytí slamou při souvislých stavbách není dovoleno. Stavivo dřevěné je rovnocenným se zděným, zejména pokud jsou učiněna opatření na podporu jeho ohněvzdornosti a trvanlivosti.«

§ 3.

Účinnost tohoto zákona nabývá platnosti dnem vyhlášení.

Odôvodnenie.

Hospodárska kríza svetová dolieha na drevárstvo a lesníctvo republiky veľmi citlivo a hádže najmä na Slovensko a na Podkarpatskú Rus ostrý reflex, kde na jeho rozkvete závisí viac, ako jedna tretina obyvateľstva. Lesy a drevo sú opravdu naším najvzácnejším pokladom národným, lebo naša národohospodárska bilancia záleží značnou mierou na obchode drevom. Negatívny vývoj bilancie medzinárodného obchodu výrobkami lesnej a drevárskej produkcie znamená veľké finančné ztraty, tak pre náš štátny, ako aj súkromný hospodársky život, zapríčiňuje zánik mnohých podnikov a rapídny vzrast nezamestnanosti, najmä v obore tej práce, ktorá je viazaná podmienkami ročného obdobia a povetrnosťmi.

Hlavným odberateľom našich lesných a drevárskych produktov bolo dosiaľ Maďarsko a Nemecko. Náš export však je oslabený hlavne pre finančnú depresiu v týchto štátoch a preto neskytá nášmu obchodu záruky úspešných operácií. Úpadok platobnej schopnosti tamojších spotrebiteľských kruhov je značný. Naša pozornosť musí byť obrátená rozšireniu tuzemskej spotreby dreva, ako sa to deje v štátoch s rozvinutým leso-priemyselným hospodárstvom, na pr. v Poľsku, Nemecku, Rakúsku atď., kde z iniciatívnych zásahov patričných ministerstiev vznikly široké akcie spotreby domáceho dreva a oživil sa hospodársky ruch.

Zvýšený domáci konzum drevených zásob a lesnej produkcie stal sa palčivým problémom i u nás a preto národohospodárskou a sociálnou úlohou vlády a zákonodarných sborov je, aby možnostiam odbytu dreva doma venovaly zvýšenú pozornosť. Hlavným oborom spotreby dreva je staviteľstvo a zvlášť podpora stavieb drevených. Pri trvalom nedostatku bytov, najmä pre vrstvy nemajetné, štátom podporovaná akcia drevených rodinných domkov sériových mala by, najmä na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, veľký význam, ak tu nemá byť drevárske a lesné hospodárstvo vohnané do úplneho zániku. Tak ako v iných štátoch, tak aj u nás je treba, aby sa pracovalo na odstránení zákonitých ťažkostí pri povoľovaní a prevádzaní drevených stavieb. Snahe tejto slúži na prospech kvalitatívne zdokonalenie dreva ako staviva, lebo ho technika urobila nespaliteľným a trvanlivým. Niet sice v starých zákonoch priameho zákazu proti drevu ako stavebnej hmote, avšak v dôsledku tradície vyvinula sa určitá nedôvera k drevu a v rôznych stavebných predpisoch administratívnej správy vznikly ustanovenia, ktoré možnostiam uplatnenia a využitia drevenej hmoty boly na úkor.

Zrovnoprávnenie dreva s inými stavebnými hmotami vnesie do stavebného ruchu zaiste veľký životný impulz. Rýchla a sústavná príprava rozvinutia stavebného ruchu, hlavne sériovou výrobou rodinných domkov s lacným nábytkom privedie k významným národohospodárskym a sociálnym výsledkom, z ktorých uvádzame:

1.) účelné upotrebenie zásob dreva a reziva, nahromadených v dôsledku živelných kalamít a poklesu exportných možností,

2.) oživenie drevárskeho priemyslu, obchodu a živnosti,

3.) pokles počtu nezamestnaných v dôsledku zárobkových možností pre železničnú a súkromnú dopravu, pre lesné hospodárstvo, drevársky priemysel a každú živnosť, ktorá je s ním spojená, pre zemedeľcov-povozníkov, robotníkov najrôznejšieho druhu atď.,

4) zmiernenie bytovej núdze, najmä na vonkove, kde dosiaľ zákon o stavebnom ruchu žiadnych účinkov nemal u vrstvy obyvateľstva sociálne najslabšieho.

Rozšírenie tuzemského odbytu dreva bude mať i značný finančný efekt, lebo drevársky priemysel a obchod dostane svoje pohľadávky v dobrej valute.

V Prahe, dňa 25. januára 1932.

Šelmec,

Olejník, Sáblík, Dresler, Sechtr, Fr. Novák, Donát, Danko, Hrubý, Sehnal, Stržil, dr Havelka, Ušák.