Kapitola 16. Ministerstvo železníc.

Rozpočet ministerstva železníc vykazuje na r. 1933 potrebu 21,486.800 Kč, je tedy proti roku 1932 nižší o 3,440.900 Kč, ktoré budú získané úsporami vecnými a osobnými. Vlastné príjmy ministerstva železníc sú preliminované sumou 362.000 Kč, zbytok vo výške Kč 21,124.800 uhradzuje železničný podnik. Keďže iba nepatrná časť pripadá na výdavky vecné a prevažná väčšina na výdavky osobné, treba naliehať na to, aby na budúce rozpočet min. železníc bol snížený ešte viac v kapitole výdavkov osobných a aby dôsledne prevedená bola decentralizácia, ktorá by sníženie osobných výdavkov min. železníc umožnila a prospela i hybnosti a obchodnej pružnosti podniku.

Rozpočet samotného podniku Československé štátné dráhy je upravený celkom shodne ako roku minulého. Vykazuje celkovú sumu príjmov 3.738,954.000 Kč, výdavkov 4.229,760.800 Kč, takže počíta sa so schodkom 490,806.200 Kč. Rozpočet na r. 1932 počítal so schodkom 45,862.000 Kč, ktorý bol ovšem značne prekročený, takže mieri priamo na korene rovnováhy rozpočtu celoštátneho. Pre rok 1933 je počítané s príjmami menšími o 1.061,396.000 Kč, a výdavkami menšími o 616,452.960 Kč.

Pri prehliadke rozpočtu podniku ČSD. vynikne okolnosť, že platy stálych zamestnancov bez penzií a soc. príspevkov činia stále asi 51 % vlastných príjmov provozovacích, čo nasvedčuje tomu, že podnik je prepersonalizovaný. Reorganizačné snahy hlavne v tomto smere musia byť zintenzívnené a urýchlené.

Slúčením štátnej autodopravy v rezorte min. železníc iste daný bol určitý podklad k racionalizácii štátnej dopravy silničnej. Je treba, aby silničný provoz motorový bol u podniku ČSD. docela separátne účtovaný i čo do výdavkov, aby bolo možno presne zistiť jeho efekt a podľa neho učiniť opatrenia.

Pri uhoľnom hospodárstve štátnych dráh je potrebné, aby sa venovala patričná pozornosť uhoľnej produkcii aj na Slovensku s ohľadov sociálnych.

Kapitola 17. Ministerstvo sociálnej pečlivosti.

Ťažká hospodárska situácia privodila značné zvýšenie pôsobnosti ministerstva sociálnej pečlivosti. Príjmy na r. 1933 sú preliminované sumou 36,537.500 Kč, naproti tomu výdavky sumou 863,109.700 Kč. Proti r. 1932 preliminujú sa výdavky nižšie o sumu 9,643.500 Kč. Pri tom však boly v položkách výdavkových zahrnuté: štátny príspevok podľa §u 123 zák. 221/1924 o 23,000.000 Kč, podpora stavieb obytných domov o 14,800.000 Kč, iné 1,600.000 Kč, takže zvýšenie výdavkom činí 39,400.000 Kč. Nebývalé zvýšenie nezamestnanosti vyžaduje si od štátnej pokladne stúpajúcich výdavkov na pečlivosť o nezamestnaných. R. 1932 pripadlo z rozpočtu 493,270.256 Kč na podpory nezamestnaných podľa gentského systemu, na, štátnu akciu stravovaciu 225,036.655 Kč, na mliečnu akciu 21,165.059 Kč, na produktívnu pečlivosť o nezamestnaných 40,794.735 Kč, na sanáciu gentských fondov odborových organizácií 9,592.593 Kč, na vianočnú akciu 5,249.000 Kč a 7,750.000 Kč na iné pomocné akcie.

Najúčinnejším bojom proti nezamestnanosti je široké rozvinutie investičnej činnosti, rozšírenie produktívnej pečlivosti o nezamestnaných a povzbudenie stavebného ruchu. Pochopiteľné je volanie poplatníckych vrstiev, aby pri klesajúcich štátnych príjmoch boly podpory v nezamestnanosti udeľované len skutočne potrebným žiadateľom.

Ministerstvo sociálnej pečlivosti pripravilo návrhy zákonov o pracovnej dobe, o sprostredkovaní práce a veľa iných. Ministerstvo pripravuje návrhy na ozdravenie nemocenského poistenie. Z ďalšej činnosti ministerstva sociálnej pečlivosti vyzdvihujem pečlivosť o mládež pečlivosť o válečných poškodencov, pečlivosť stavebnú a bytovú, ochranu robotníctva a veľa iných.

Kapitola 18. Agenda ministerstva pre zásobovanie ľudu.

Likvidáciou ministerstva pre zásobovanie ľudu bol poverený predseda vlády. Železná nútnosť získať úspory privodila zrušenie tohoto ústredného úradu. Jeho rozpočet vykazuje preliminovaný výdavok 12,794.200 Kč, t. j. o 1,737.200 Kč menej proti r. 1932. Príjmy vykazujú sniženie o 15.000 Kč.

Kapitola 19. Ministerstvo verejného zdravotníctva a telesnej výchovy.

Proti prelimináru výdavkov v r. 1932 per 149,865.000 Kč javí rozpočet ministerstva verejného zdravotníctva sníženie výdavkov na sumu 146,382.200 Kč, t. j, o 3,482.800 Kč menej.

Keďže však bolo treba zaradiť do rozpočtu mimoriadné výdavky, a to nájomné za komplex budov tak zv. chudobinca sv. Bartolomeja 1,500.000 Kč, ako aj mimoriadne zvýšené položky na "Liečebné výdavky" o 6,260.000 Kč, bol efektívne snížený rozpočet na strane výdavkov o 11,242.800 Kč, tedy o obnos vzhľadom na sociálno-zdravotné úkoly tohoto ministerstva veľmi značný.

Preliminár príjmov na r. 1933 činí 35,532.000 Kč a je iba o 650.500 nižší.

Rezortu je sverená dôležitá pečlivosť o ľudové zdravie vo smere preventívnom a kuratívnom. Do prvej skupiny patrí snaha o realizovanie programu výstavby nemocníc, boj proti ľudovým chorobám, pečlivosť o mládež a telesnú výchovu.

Podstatné sníženie výdavkových položiek prejaví sa iste nepriaznivo vo výsledkoch výšuvedených sociálno-zdravotných snáh.

Ministerstvu verejného zdravotníctva pridelený podnik "Štátné lázne" vykazuje na strane príjmov 10,121.400 Kč, na strane výdavkov 10,214.600 Kč; preliminuje sa tedy aktivum 93.200 Kč. Štátné lázne rovnako nezostaly ušetrené hospodárskej krízi, ktorá zasiahla celé Československé láznictvo. Menovite strohé predpisy devízové podviazaly takmer úplne cudzinecký ruch zahraničný. Napriek tejto okolnosti reagovaly štátné lázne, menovite slovenské, pomerne pevne na hospodársku krízu a prejavily štabilitu obľuby. To platí menovite o Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách, ktorého návšteva vykazuje v lete i v zime tendenciu trvale vzostupnú.

Treba ľutovať, že finančná situácia štátu nedovolí pokračovať v investičnom pláne podniku "Štátné lázne", ktorého program bol obmedzený na mieru nezbytne nutnú.

Kapitola 20. Odpočivné a zaopatrovacie platy.

Vzrast počtu penzistov znamená stále stúpajúce zaťaženie rozpočtu na strane výdavkovej. Na tento rok zaradená bola do rozpočtu suma 865,893.000 Kč, ktorá, je o 15,000.000 menšia, ako v r. 1932. Príjmy, ktoré tvoria príspevky štátnych zamestnancov a premiové rezervy, činia 141,174.500 Kč.

Kapitola 21. Ministerstvo financií.

Proti r. 1932, kedy činil preliminár výdavkov 2.672,625.000 Kč, činí rozpočet výdavkov na r. 1933 2.491,089.000 Kč, t. j. o 181,536.300 Kč menej. Hlavnú položku výdavkov tvorí príspevok štátnej správy na úhradu štátneho dlhu per 1.532,515.100 Kč. Štátny dlh činil k 1. januáru 1933 37.969,344.056 Kč. Sníženie nákladov na úrokovú službu štátneho dlhu je spôsobené čiastočnou úsporou, vyplývajúcou z poklesu anglickej libry, z odloženia platov na zahraničné dlhy vlivom moratoria Hoovera, snížením potreby na úmor štátovkového dlhu započítaním 10 a 20 Kč do drobných mincí a menšou potrebou na vnútorný založený dlh, ktorý stále sa umoruje.

Laňajšieho roku zvýšil sa štátny dlh o francúzsku pôžičku a novovydané pokladničné poukážky 1.953,889.600 Kč. Konverzia štátneho dlhu nebude za dnešného napätia na peňažnom trhu možná. Úfame však, že napriek ťaživým pomerom bude možno vypísať investičnú pôžičku pokiaľ' možno za krátku dobu. Celkové príjmy sú preliminované pre rok 1933 sumou 8.085,769.110 Kč. Proti predchádzajúcemu roku činí očakávané sníženie štátnych príjmov cca 734,000.000 Kč.

V priehľade uvádzam výnos verejných dávok:

     

1933

1932

1. daň dôchodová

819,000.000,-

1.020,000.000,-

2. daň výnosová

355,490.000,-

378,700.000,-

3. úroky zo zameškania

120,000.000,-

120,000.000,-

4. daň z obratu a prepych. incl. úroky a pokuty

815,000.000,-

1.030,000.000,-

5. Clá

800,000.000,-

1.020,000.000,-

6.

Spotrebné dane pol. 1.

423,533.000,-

400,000.000,-

 

Spotrebné dane pol.2. - 7.

823,600.000,-

736,300.000,-

Spotrebné dane pol. 8.

80,000.000,-

50,000.000,-

Spotrebná daň z piva

230,300.000,-

300,000.000,-

Spotrebné dane pol. z mäsa

126,000.000,-

115,000.000,-

Spotrebné dane pol. z uhlia

180,000.000,-

180,000.000,-

Spotrebné dane ostatné

24,600.000,-

25,000.000,-

7. Poplatky a dávky celkom

1.642,700.000,-

1.585,600.000,-

celkový úhrn

6.440,223.000,-

6.960,600.000,-

Od 1. mája minulého roku bolo prevedené zvýšenie dane z obratu a dane prepychovej ku krytiu stúpajúcich výdavkov na podporu v nezamestnanosti, ako aj na učiteľské platy.

Všeobecná pokladničná správa.

Rozpočet pre všeobecnú pokladničnú správu v kap. 21. vykazuje potrebu 1.957,492.100 Kč, proti 2.110,652.600 Kč v r. 1932. Naproti tomu úhrn príjmových položiek je preliminovaný sumou 1.588,588.210 Kč.

Príjmy všeobecnej pokladničnej správy tvoria hlavne príjmy zo štátnych podnikov per 1.419,594.810 Kč, t. j. o cca 60,000.000 Kč menej ako v r. 1932.

Dnešná tiesnivá doba znamená kategorický príkaz všetkým úradom, vydávajúcim štátné peniaze, aby postupovaly pri správe sverených prostriedkov čo najracionálnejšie. Doba vysokých štátnych príjmov už minula a celé naše hospodárstvo sa musí prispôsobiť zmenšenému dôchodkovému základu. Bude preto treba, aby budúce rozpočty prejavovaly ďalšiu sostupnú výdavkovú tendenciu.

Výťažok tabákovej režie.

Celkový výťažok tabákovej režie je preliminovaný pre r. 1933 sumou 1.528,897.100 Kč (po odrátaní investičných nákladov).

Štátné loterie prispievajú preliminovanou sumou 20,666.800 Kč.

Štátná mincovňa v Kremnici 2,133.900 Kč.

Poštová sporiteľňa 11,656.000 Kč.

Štátné banské a hutnícke závody 38,237.300 Kč.

Štátne tlačiarne 2,218.700 Kč.

Ťažká finančná situácia štátu zračí sa rovnako tak i v rozpočtoch samosprávnych sväzkov a fondov. Vítam preto utvorenie komisie, ktorá sa bude zabývať v najbližšej dobe riešením tejto otázky tak všeobecne dôležitej pre všetky kraje štátu. Regulujúci a pomocný zásah je tu už naprosto potrebný.

Kapitola 22. Najvyšší účetný kontrolný úrad.

Preliminár výdavkov v rozpočte najvyššieho účetného kontrolného úradu na r. 1933 činí 6,409.800 Kč, čo je o 458.000 Kč menej proti r. 1932. Rezort neukazuje pochopiteľne žiadnych príjmov. Lebo dôležitosť vyzdvihla finančná situácia štátu a tiež úsilie po plánovitosti v hospodárstvach verejných, a preto tento úrad bude konať služby dôležité.

Záver.

Po prehliadnutí stručne uvedených dát rozpočtových považujem za potrebné ešte s hľadísk formálnych konštatovať, že podľa dosavádnych skúseností hospodári sa u nás skutočne v rámci povoleného preliminára rozpočtového. Možno tak vyvodiť zo včasne predkladaných záveriek štátnych účtov. Pohotovosť štátu nese veľmi priaznivé výsledky a treba len opätovať požiadavku, aby Národnému shromáždeniu dostávalo sa vždy čo najskôr priehľadu o skutočných výsledkoch štátneho hospodárstva pre najpresnejšie posúdenie pravdivosti rozpočtovej.

V záverečnej úvahe laňajšieho roku vyslovil som očakávanie, že rok 1932 bude obdobím stupňovanej hospodárskej depresie, že však sú u nás dané spoľahlivé prírodné i ľudské predpoklady pre jej prekonanie. Pri prehliadaní hospodárskych skutočností viac ako po roku nemám za potrebné inak, nežli opätovať toto tvrdenie.

Je ovšem zreteľné, že sa musí vynaložiť dostatok síl, aby doba, ktorá prichádza, zastihla nás náležite technicky i organizačne uspôsobených. Ústavy pre skúmanie konjunktury v rôznych štátoch ohlašujú - zatým pre niektoré odvetvia - už konjunkturálny zvrat. Je ovšem dnes veľmi ťažko, nie-li nemožno, odhadnúť, či štrukturálna bremena, ktorá je podkladom súdobej hospodárskej depresie, pokročila už na toľko, že vo veľkých hospodárskych celkoch nastáva konjunkturálny obrat. Ako vodčia linia postačí, myslím, konštatovať, že konjunkturálné zlepšenie príjde pre nás neskoršie, ako vo štátoch veľkých. Pri hospodárskom charaktere nášho štátu konjunkturálne zlepšenie pocíti pravdepodobne predovšetkým priemysel exportný.

Bude skutočne skúškou predovšetkým našej vnútro-hospodárskej organizácie, ako rýchle dokážeme začleniť hospodárstvo nášho štátu do vlny hospodárskeho vzostupu. Hospodárska historia učí, že konjunkturálny vývoj nepostupuje rovnomerne vo všetkých štátoch. Bude veľa záležať na vedúcich činiteľoch našej hospodárskej politiky, či budú zavčas splnené predpoklady, ktoré umožnia naším súkromým podnikom zúčastniť sa dosť skoro na zlepšenom odbyte vo štátoch s počínajúcou konjunkturou.

Úzky rámec tejto zprávy nedáva mi možnosť, aby som sa meritorne zapodieval úkolmi, ktoré budú položené nášmu hospodárstvu po prekonaní depresie v odbytištiach, na ktoré by sme si získali prístupu. Odvažujem sa však tvrdiť, že prvé dôsledky prinesú nový veľký rad vnútrohospodárskych problémov, ktoré sotva nezostanú bez daných najširších dôsledkov. Prezieravosť vlády dozaista spôsobí, aby všetky sily, materielné aj intelektuálné, boly včas sdružené k záverečnej etape veľkej hospodárskej bitvy, ktorú prežíva celý civilizovaný svet. Súsedstvo hospodársky vysoko vyspelého a organizovaného štátu, akým je Nemecko, nezbytnosť, exportnej orientácie určitej časti nášho priemyslu, veľký nerozriešený a životný problém nášho zemedelstva, to všetko sú úkoly, ktoré si vyžadujú predovšetkým, aby riadenie hospodárskych vecí opieralo sa nie o hrubú empiriu, ktorá iba vylepšovacími prostriedočkami zmierňuje zlo po jeho vzniku, lež aby vo striezlivom rámci praktickej možnosti bol pracovaný plán hospodársky, v ktorom ovšem štátny rozpočet je dôležitou súčiastkou. Ide v tomto smere o zharmonizovanie činnosti politických predstaviteľov štátu, ktorým musí zostať záverečné rozhodovanie politické a hospodárske, so súborom praktikov a intelektuálov hospodárskych, ktorých úspešne zapojil do služby obecnosti rad štátov europských. Týmto snahám, prejavovaným v samom exposé pána predsedu vlády a opätovne vyzdvihovaným v prejavoch štátnikov, politikov a tlačív, treba najsť najrýchlejšiu praktickú základnu.

Debata v rozpočtovom výbore senátu dokázala v úvode už konštatovanú vážnu ochotu k najkladnejšej spolupráci všetkých složiek štátu na budovaní spoľahlivého základu štátneho hospodárenia. Rozpočet bol prejednaný ako po stránke všeobecnej, tak detailnej, všetky jeho kapitoly, skupiny a finančné zákony vo veľa schôdzach rozpočtového výboru senátu. V rozpočtovom výbore senátu bol rozpočet spolu s finančným zákonom schválený vo znení prijatom poslaneckou snemovňou. Výbor senátu dovoľuje si navrhnúť, aby rozpočet na rok 1933 spolu s finančným zákonom bol slávnym senátom schválený podľa tisku čís. 976 sen.

 

V Prahe, dňa 17. februára 1933.

Dr. J. Karas v. r.,
predseda.

Kornel Stodola v. r.,
hlavný zpravodaj.

Finanční zákon

republiky Československé

ze dne...............................................................................,

kterým se stanoví statní rozpočet na rok 1933.

Národní shromáždění republiky Československé usneslo se na tomto zákoně:

Čl I.

V připojeném státním rozpočtu na rok 1933 stanoví se veškeré výdaje státní správy částkou 8.632,537.770 Kč a na jejich úhradu příjmy státní správy částkou 8.634,170.060 Kč (rozpočtová skupina I.).

Čl. II.

(1) Státní podniky (rozpočtová skupina II.), pro které platí zákon ze dne 18. prosince 1922, č. 404 Sb. z. a n., o úpravě hospodaření ve státních závodech, ústavech a zařízeních, jež převahou nemají plniti úkoly správní, hradí ze svých příjmů jak výdaje provozní, tak i výdaje investiční, pokud není tímto zákonem nebo v připojeném státním rozpočtu jinak stanoveno.

(2) Československé státní dráhy a Československá pošta mimo to uhradí též potřeby na své nejvyšší správní úřady (ministerstva), pokud nejsou uhrazeny jejich vlastními příjmy.

(3) Československým státním drahám ponechává se z výnosu přepravní daně na státních a státem provozovaných drahách částka až do výše 400,000.000 Kč k úhradě výdajů provozních. Vykázaný konečný schodek provozního rozpočtu Československých státních drah ve výši 490,806.200 Kč jest uhraditi až do výše 253,614.700 Kč z vlastních prostředků podniku a zbytek zmíněného schodku až do výše 237,191.500 Kč ze státní pokladny.

(4) Výdaje investiční v jednotlivých podnicích nesmí překročiti částky v rozpočtové skupině II. uvedené.

(5) Úhrada investičních výdajů zápůjčkami jest přípustna jen při těch státních podnicích, při kterých jest to stanoveno tímto zákonem.

(6) Přechodné úvěry k hrazení přechodných schodků vyplývajících z časové neshody mezi příjmy a výdaji jsou přípustny pouze v dohodě s ministrem financí a musí býti splaceny nejdéle do konce února 1934.

Čl. III.

Ministr financí se zmocňuje, aby výnos daně ze zbraní a lovu v roce 1933, nebude-li zatím věc tato upravena zvláštním zákonem, přenechal i s nedoplatky za předchozí léta zemím Slovenské a Podkarpatoruské, a to podle výsledků v té které z těchto zemí dosažených.

Čl. IV.

(1) Podíly na státních daních, dávkách a poplatcích (rozpočtová skupina III.) se stanoví částkou 2.748,732.900 Kč.

(2) Na úhradu učitelských platů neuhrazených dosavadními vydržovateli škol jest stanoven podíl z příjmu na dani z obratu a dani přepychové až do výše 925,000.000 Kč.

(3) Zálohy na případné náklady roku 1933 z převzetí Košicko-Bohumínské železnice podle zákona ze dne 22. prosince 1920, č. 690 Sb. z. a n., o převzetí soukromých železnic do správy státní, a to na provozní schodky, potřebu pro službu prioritní a akciovou, jakož i na ostatní správní náklady stanoví se až do výše 82,000.000 Kč a zálohy na případné provozní schodky a potřebu pro službu prioritní a akciovou, jakož i na správní náklady místních drah, jimž bylo povoleno sečkání náhrady provozních výdajů za účelem přednostní úhrady výpůjčkové a prioritní služby, stanoví se na rok 1933 až do výše 43,000.000 Kč. Ministr železnic se zmocňuje, aby hradil tyto zálohy z provozních příjmů Československých státních drah. Dosáhnou-li Československé státní dráhy v r. 1933 provozního zisku, platí shora zmíněné zálohy ze svých vlastních příjmů až do výše dosaženého zisku. Jinak státní správa poskytne Československým státním drahám na tyto zálohy nedostávající se peníz z vyššího příjmu na dani z obratu a dani přepychové z výnosu přirážky k těmto daním do výše 100,000.000 Kč a zbytek z vyššího příjmu na dani důchodové z výnosu přechodné přirážky k této dani.

(4) Na péči o nezaměstnané z důvodu mimořádných hospodářských poměrů stanoví se na rok 1933 částka až do výše 700,000.000 Kč. Úhrada její jest zajištěna až do výše 100,000.000 Kč na dávce nouzové, až do výše 200,000.000 Kč ve vyšším příjmu na dani důchodové z výnosu přechodné přirážky k této dani a až do výše 400,000.000 Kč ve vyšším příjmu na dani z obratu a dani přepychové z výnosu přirážky k těmto daním. Vláda se zmocňuje, aby této částky 700,000.000 Kč použila k podpoře vyplácené nezaměstnaným odborovými organisacemi a k zmírnění následků nezaměstnanosti vůbec.

Čl. V.

(1) Roční dotace 40,000.000 Kč, stanovená v § 6, odst. 1., bod 2, zákona ze dne 27. března 1931, č. 49 Sb. z. a n., o státním fondu pro vodohospodářské meliorace, snižuje se na rok 1933 na 32,500.000 Kč; roční částka 20,000.000 Kč, stanovená v § 6, odst. 2., bod 1, uvedeného zákona, nebude v roce 1933 vyplacena.

(2) Roční částka 70,000.000 Kč, stanovená v § 6, odst. 1., zákona ze dne 27. března 1931, č. 50 Sb. z. a n., o státním fondu pro splavnění řek, vybudování přístavů, výstavbu údolních přehrad a pro využitkování vodních sil, snižuje se přechodně na rok 1933 na 42,500.000 Kč.

(3) Roční částka 35,000.000 Kč, stanovená v čl. I. zákona ze dne 19. května 1932, č. 72 Sb. z. a n., kterým se mění ustanovení § 1 zákona ze dne 1. července 1926, č. 139 Sb. z. a n., o finanční podpoře elektrisace venkova, ve znění zákona ze dne 22. března 1929, č. 46 Sb. z. a n., se snižuje na rok 1933 na 25,000.000 Kč.

Čl. VI.

Výdaje na úrok, úmor a na správní potřeby státního dluhu (rozpočtová skupina IV.) se stanoví částkou 1.996,252.816 Kč.

K hrazení této částky přispějí:

a) Státní podniky a fondy částkou.....................362,028.200 Kč,

b) Společná pokladna (Caisse commune) částkou.................41,709.550 Kč.

c) Fond zřízený podle článku XVII. finančního zákona na rok 1927 částkou.....60,000.000 Kč.

d ) Státní správa částkou.........................1.532,515.066 Kč.

Čl. VII.

Prostředků povolených na výdaje státní správy smí býti použito, nestanoví-li tento zákon jinak (čl. XI.), jen až do výše a k účelům uvedeným v příslušných kapitolách, titulech, paragrafech a pododděleních připojeného státního rozpočtu, a to jak jsou uvedeny odděleně pro potřeby řádné a mimořádně, osobní a věcné. Při tom smějí býti opatřovány jen nutné potřeby státní správy v nezbytném rozsahu a co nejúčelněji a nejhospodárněji. Výše nákladu stanovená vládou anebo v dohodě s ministrem financí pro některá opatření (na př. stavby a jiné práce) nesmí býti bez souhlasu jejich překročena.

Čl. VIII.

(1) Prostředků určených na řádné výdaje smí býti použito, nestanoví-li tento zákon jinak (čl. X.), pro každý měsíc nejvýše jednou dvanáctinou celoročně rozpočtené částky. Výjimky, pokud jsou odůvodněny, jsou vázány na souhlas ministra financí.

(2) Toto ustanovení se nevztahuje na výdaje splatné v delších než měsíčních lhůtách. Tyto výdaje jest platiti podle stanovených lhůt.

Čl. IX.

Prostředků určených na mimořádné výdaje smí býti použito až do výše 10.000 Kč. K vyšším výdajům v jednotlivém případě pro týž účel v rozpočtovém roce jest třeba souhlasu ministra financí.

Čl. X.

Prostředky určené na podpory a na plnění podobných úkolů, k nimž není stát právně zavázán (subvence), smějí býti vypláceny až v posledním čtvrtletí rozpočtového roku, jinak jen po předchozím souhlasu ministra financí.